Vyhľadávanie
Kapitola ôsma,
v ktorej Analfabeta Negramotná pošle Troch pátračov do vily Vilôčky
Dá sa predpokladať, že všetci viete, že sa na povale nesmú skladovať haraburdy, najmä preto, aby tam nebodaj nevypukol požiar. Povala knižnice v Knihovanoch nad Váhom viac-menej vyhovovala prísnym protipožiarnym predpisom a nenachádzalo sa na nej nič horľavé. Bolo na nej uložených iba zopár vyradených plechových skríň, malý stolík pod písací stroj (tiež kovový) a niekoľko plechových škatúľ, do ktorých sa voľakedy ukladali kartotečné lístky...
No a z týchto vecí si naši Traja pátrači zariadili na povale knižnice perfektnú detektívnu kanceláriu. Keď teda Jupiter Jones podal Bete Analfabete malú vizitku, na ktorej bolo napísané:
TRAJA PÁTRAČI, VYPÁTRAME VŠETKO... vyzeralo to, že to myslia seriózne a že Beta Analfabeta sa na nich môže s dôverou obrátiť. Pravda, ak by mala problém s nejakou nevyriešenou záhadou.
A MALA?!
Samozrejme, že áno!
Beta Analfabeta sa rozhliadla dookola. Bolo zrejmé, že hľadá niečo, na čo by sa mohla posadiť. Peter jej zdvorilo ponúkol plechové vedro, ktoré sa, ktovie prečo, tiež povaľovalo na povale. Bob si všimol jej nedôverčivý pohľad, postavil ho hore dnom a povedal s ospravedlnením:
„Prepáč, nič lepšie na sedenie tu nie je. Ak by sme boli v našom hlavnom stane, ktorého popis zaiste poznáš z knižky, posadili by sme ťa hoci aj do kresla.
Beta Analfabeta si zahryzla do pier, váhavo si sadla na plechové vedro a zverila sa trom pátračom so svojimi záhadami:
PO PRVÉ: kam sa podela jej retiazka s kľúčmi, mp3 prehrávačom a príveskom v tvare lebky?
PO DRUHÉ: vedeli by jej chlapci zistiť, ako sa volá jej neznámy otec?
No a tá tretia záhada, ktorú by Beta Analfabeta rada vyriešila, je:
PREČO JU KAŽDÝ, S KÝM SA STRETNE, NÚTI ČÍTAŤ, AJ KEĎ JU TO VôBEC NEBAVÍ?
Bob sa na Betu Analfabetu prekvapene pozrel:
„Teba naozaj nebaví čítať knihy? Ja trávim v knižnici každú voľnú chvíľu.“
Jupiter Jones však Boba prerušil.
„Páni, myslím, že kauzy sa majú riešiť postupne, tak ako nám ich tuto klientka nastolila.“
Beta Analfabeta skoro spadla zo svojej stoličky, teda z toho plechového vedra, na ktoré ju chlapci posadili.
„Aká som ti ja kauza? A čo za klientka? A vy ste potom čo?!“
Peter iba vzdychol:
„No vidíš, to máš z toho, že nečítaš dobrodružnú literatúru. Inak by ti bolo jasné, že keď si sa na nás obrátila s problémom, ktorý my máme vyriešiť, stávaš sa našou klientkou.“
Jupiter začal byť nervózny. Bolo na ňom vidieť, že ho tá nesčítaná strapatá baba vytáča.
„Kedy si ten prívesok mala naposledy?“ otočil sa na ňu s priamou otázkou.
Beta Anafabeta zneistela.
Všetko, čo sa stalo od chvíle, keď váhavo vstúpila do budovy knižnice, bolo také neuveriteľné, že si netrúfala povedať, či je v spoločnosti knižných hrdinov tri dni, tri hodiny alebo iba tri minúty. Odpovedala teda vyhýbavo:
„Neviem presne, ale určite som ho mala predtým, ako sme sa začali baviť s Pipi Dlhou pančuchou.
Jupiter a Peter sa na seba udivene pozreli.
„To je nejaká tvoja priateľka?“ spýtal sa Jupiter a už-už si jej odpoveď chcel zapísať do malého notesa.
Analfabeta pokrčila ramenami:
„Tvrdila, že áno, ale ja sa radšej kamarátim s chalanmi!“
Jupiter a Peter sa na seba pozreli ešte významnejšie, ale Bob to všetko uviedol na správnu mieru.
„Tak aby ste vedeli, tá Pipi... to je literárna postava, výtvor známej švédskej spisovateľky Astrid Lindgrenovej. Pipi je dokonca staršia ako my... a čudujem sa, že ju nepoznáte! Máme ju aj u nás v knižnici.“
Analfabeta sa víťazoslávne usmiala a nespisovne z nej vyhŕklo:
„Takže neni som tá najblbšia z vás, čo?“
Jupiter sa nafúkol:
„Dobre vieš, že sa orientujem predovšetkým na dobrodružnú, literatúru a nie na rozprávky pre malé deti.“
Peter videl, že sa schyľuje k nejakému nedorozumeniu, preto sa hneď spýtal:
„Predpokladám, že tú knihu majú aj v tejto knižnici. Je to tak?“
Analfabeta prikývla:
„Jasné, a hneď niekoľko výtlačkov. A keď sa tu všetky naraz začali predvádzať, to teda bola haluz!“
Jupiter sa s prekvapením zadíval na Betu:
„Ty sa teda vyjadruješ!“
Tentoraz to bol Bob, ktorý prišiel na geniálny nápad:
„Navrhujem, aby sme zišli dole do oddelenia detskej literatúry a pozorne si prezreli všetky exempláre tej knihy.“
Jupiter Jones súhlasil, hoci by bol radšej, keby to bolo zišlo na um jemu. Kým schádzali dolu po požiarnom rebríku, svietiac si pri tom baterkami, Peter kládol Bete Analfabete doplňujúce otázky.
„Okrem tej... PIPI... prišla si do kontaktu s niekým iným z tej knižky?“
Beta povedala:
„Pán Nielsson! Bez neho sa Pipi nikam nepohne.“
Bob pochopil, že Peter sa chce ešte niečo spýtať, preto ho predbehol:
„To je predsa jej opička!“
Jupiter Jones zabručal:
„To by mohla byť stopa!“
