Ukážka z diela

Jar v Jekaterinburgu

Údený sleď udalostí

Blížila sa polnoc, Vincent sa zo stoličky presunul na posteľ a natiahol ruku za vypínačom nočnej lampy. Mohol ešte skontrolovať správy, či nepísala krajanka. Napadlo mu to však až v momente, keď sa jeho vedomie prelievalo do spánku. V snoch letel prázdnou špirálovitou chodbou stanice, ktorou klesal hlbšie a hlbšie. Vonku padal sneh a v Tarakanovsku pomaly pokrýval asfaltové plochy. Okenné tabule boli čierne a človek by si ľahko pomyslel, že sa ocitol v opustenom meste Pripiať. 
Na raňajkách si sadol k neobsadenému stolu, kde včera jedol s profesorom Buttlerom. Tešil sa, že budú pokračovať v zaujímavej debate, napokon však zostal sám. Cez dvere videl, ako po chodbe ráznym krokom prepochodovala skupinka ľudí.
Kým prežúval varené vajcia a hľadel na údené slede, ktoré si z nepochopiteľných dôvodov nabral na tanier, uvažoval nad Slovenkou. Ako sa jej asi páči v Tarakanovsku?