Jazvyk

tma v hrdle. nadýchnutie

tma v hrdle, mojom, presvitá,

vyčírenie, ako v zápalke tieň uchovaného

tepla. prenikne: rozostaví vnímanie: vždy sa takto

zobudiť z ťažkého zovrenia, ktoré vypustíš ako

nahú stopu: nadýchnem sa riedkeho vzduchu,

s rukami na tvári pokožku v hrdle sťahujem

zubami do tvaru perokresby: kde každá čiara

odráža vnímanie, kde zapadá každá veta, ktorú

úder vetra vstrebal tak ako vzduch niekoho iného.

tak narovnať jazykom: aby popod

pot v neprítomných očiach presiakli

už jasné

Kontúry

trielenie búrkou

... z jadier kostí vychádzal, pudil do mňa, do môjho mäsa

zovretého kôrou tlak, tupý, drsný, suchý tlak, jazva,

o ktorej nevieš a ani vlastne vedieť nemôžeš. tajomne

skrátený o moment škrtenia – áno,

plocha zvieracieho tela sa postupne vypĺňa farbou,

najprv čiernou, divou magmou, ... ďalej

... vľavo od hnedej až po červenú a žltú, vpravo modrá,

prechod, a premena až zelená, iné, ľudské telo, čo

šťavami v ústach, či čvachtavými pochodmi pri súloži,

hlasným pregĺgnutím napĺňa rozkoš. tklivé, tklivé, zrazu,

trepanie, natrepávanie ostňov do jadier, ston, zvolania,

ktoré si nerozumejú, zrazu škrípavé zvolania, tupé

(v tichu, v uchu, v tichu) cibrené hranie na nezaujatosť.

odskočenie. a pritom tanec šivu, mýtický, všade,

zvonku bubliny, klepanie do dutosti kosti,

sluch hluchom vyplnený... zrazu (zrazu, pred chvíľou ešte

nie) vynorenie sa a stieranie pocitov: ako bolesť: strach:

zrazu prehliadnutie. už len búchanie rydla do kože, zrazu,

vlákno jasné, binárna logika vatou zahmlená, obstlaná.

zrazu búšenie, srdce žiariace

pra-h-láska

hlavu stratím v sypkom blesku medzi

plecami. v nedorozumení zahryznutých

bozkávajúcich sa vtáčích očí vy(s)norím

dve svoje hlavy a. slza na jednej tvári

sa vpije do oka druhej. stanúc sa kryštálom.

ruka odvláčni jemný povrch, vláčnu sieť,

vôňu, akoby prešla po matnom. ostrom skle. líce

o líce zakliesnené. v rozkoši sa zmietajúce.

„text“ rozdrvený na jemný prach. len lesk

vo vákuu, ktorý sa. teraz. teraz.

tratí. na stranu ja-ty, naším jazykom

obarený, bolesťou (tvojou) vyplnený.

prekĺznem do prebúdzajúcej sa jazvy.

hmla v tepnách

zrazu zaregistruješ. vnímaš. zdrvíš ruku

vyčítavým pohľadom. ale tá sa naďalej

rúha. niekoľko okamihov, minúta, či viac.

sestra uniká. chrastu ruka prijme, posunie

sa takto: „ďalej“... (v pohybe si všetko

uvedomovať.) každý krok. presun.

prúdom rieky, prúdom ruky

svietiť v dotyku, kvapky, kruhy

vyfúknuť v hranici, v ostrí

hladiny, v ostrí vody, prejsť,

prilepiť sa na dno: membránou:

slzou vo vode Byť.

tak sa udusiť sebou, vysať sa sebou.

vkročiť do klbka a vyznať sa v ňom:

jaktácia

exteritorializácia:

vyňatie, vytrhnutie určitých momentov:

vsadenie na posteľ. kýchnutá vzbura.

záchvat postšialenstva. kusý. kamenný

záchvev tváre: výbuch mimiky. neochutnateľné

amorfné riedke lezenie, trenie prstov po

plachte. vláčne prehĺtanie, cizelovanie

jazyka v tme. bludisko kmitov:

napriahnutie. a samozrejme opäť jaktácia.

blúznivé chniapanie po rukách. vlastných.

precitnutie, temné, až chladné. spotené.

bolestivé. ale (ne)konečné: figurácia ja

z odstupu. pozorovanie vlastnej mysle. tiché

fotografovanie vsadených foriem. plátien.

a potom už len ticho. napnutie.

sladká únava. teplo: vírenie ohňa všade

naokolo: a potom už len spánok, v ktorom

nezabúdaš. skupenstvo blúznenia kdesi

ďaleko zapadnuté.

áno. ráno. spánok.

na prahu jazyka

po za

v daždi, v kvapke,

v kvapke voňajúcej

ako čerstvé, prebudené lono.

„v jesennom slnku plynie všetko samé

od seba. smäd dozrel. už sa nebránim.“

súzvuk v ktorom sa rodí v tvojom tele. náhly

výbuch. s rukami. hmatá.

volajúci: pred splodením

ticho. v bubline dýcha.

aby si nenarušil.

neprerušil

rinúci sa

tok.

vnútri svetla. nehybný v nehybnom. som? rytie

: čo spôsobuje vrásnenie vody? ... slovo zarezávajúce sa

do: tuhnutie. po temenách skál?: kukuričné

vlásočnice. oheň: na povlaku jazyka: takto. nehybný

v nehybnom. som vnútri svetla?: odráža voda

na povrchu vo vrstvách stav dna?: ... vietor vytesaný

na hladinu...: mapy: odovzdať sa krídlam „kvality“:

prepustiť sa: nimi: letmo letom v rovinách spojiť zopár

vecí naokolo.

nepotreba imaginárnej reprezentácie,

hra spočívajúca v čistom, každom kroku

a zrenie Plodu: a opäť: zahorieť: vzplanúť: zaplniť nimi

absenciu v riečišti horúcej krvi chiméry zdokonaľovania.

kde vchádza svetlo do svetla: v akom pomere?:

rastie tma... a to podstatné. číra hranica medzi vetrom

a vzduchom... vodou a kameňom...

vycítiteľná... v ruke... prítomná?

priľnutie. koniec

dažde, snehy, víchre.

v pukline hrdla. jaskyňa zvyku. voda ktorá sa rinula

z jazvy: pretlak. neskôr. sluch: hlad po túžbe. kvapka

vibrujúca: odpichnúť sa od niečoho. ja, ktoré znova

vytvorí nová súhra diferencií a situácií. stvoriť tak svet

na mieru vlastného kriku a predstavy: zaťať. uchopiť.

vyloviť: vysloviť chladné vrastené bosé hltanie zeme.

pomaly. (Rytie do popraskanej kože. v schválnosti

pritlačenia: rytietam aj nie tam: rytia nájdenia smeru:

pohľadom očí: jazykom ryby rytie vyčírené. v sieti rytie

omočené do vlastných pier. vlčí sen. rytie nietu i tu.

rytie dávané:) (pretlak. neskôr. zrak:) svetlo preplnené

svetlom trieska,

prstokladom nestačím zakryť všetky otvory. hmatá

suchú tmu. meditácia v ploche, nie statickej,

ale neustále sa presúvajúcej: ako keď kvapka v lete,

v rozpätí, napriahnutia hrdla vzduchu mení farbu:

vibrovanie okolo špirály. neustále krúženie.

vo vymyknutiu sa a zachyteniu. v oblúkoch: kruh

rozširujúci sa smerom k modrosivým nekonečným

žilám ohňa: k významu.

začiatok

v izbe. narástol Strom.

tečiem v ňom von. chlapec,

ktorý koreňmi kreslí

obrysy Vody do škrupiny vzduchu.

chlapec. ktorý v tom kruhu smiechu

nikoho nepočuje. len nádych v póroch

kôry. tuhne do miazgy stromu.

ústa stebla otvárajú

výron: len cesta.

príbeh rastu. ráno

zachytiť ten tep.

do matice jazyka vtlačiť

diamantovú stopu svojho

vlákna: kde myseľ tkvie

ako kvapka vody

v čírom vzduchu

až sa ponorí:

a jeho písmo SA narodí