Ukážka z diela

Jozef Leikert: Odstrihnuté zvony

Tulák

 

Len voda vie,

kde spávajú pocestní.

 

Som večný tulák

neponáhľajúci sa z tvojej

prítomnosti.

 

 

Šepot

 

Znovu myslíme

na zomieranie,

na ten hlučný šepot stromov.

 

Nohy dvíhame

čo najviac k nebu

 

a nevieme zastať.

 

Akoby sme sa báli,

že nám nad hlavou

vyrastú odstrihnuté zvony.

 

 

Polcesta

 

Tvoja tvár

je zaroseným nebom.

 

Stačí tak málo

a predsa sme na polceste

k vytrvalým lejakom.

 

Na oblok dopadla

Medardova kvapka.

 

Zmokol som do tla.

 

 

Trieska

 

Bolíš ma

ako zadretá trieska.

 

Aspoň viem,

že si.

 

O to je bolesť

múdrejšia.

 

 

Pridlho

 

Ani v tuneli

nesvietia svetlá

a vlak nezablúdi.

 

Zblúdili

sme len my dvaja.

 

Pridlho sme stáli

na slepej koľaji.

 

 

Spoveď

 

Svitanie zaprášilo perinami

a mne o kúsok povyrástli

šediny.

 

Dnes už viem,

že mojou spoveďou

sú iba básne.