Predslov

Kritická ročenka 2019 je antológiou literárnokritickej reflexie publikovanej v období jedného roka. Bezprostredne – koncepciou, spôsobom výberu a usporiadaním – nadväzuje na rovnako zameranú publikáciu vydanú pred rokom, ktorá predstavila najvýraznejšie kritické texty roku 2018. V širšom časovom horizonte ide o projekt inšpirovaný súborom antológií Kritika zo 60. rokov (vyšli štyri v rokoch 1964 – 1967). Má ambíciu prezentovať aktuálnu literárnokritickú prax a zároveň hodnotovo orientovať čitateľov pri spoznávaní súčasnej domácej literatúry. 

Kritériá výberu textov boli dvojaké. Sčasti sa odvíjajú od predmetu reflexie. Do antológie sú zaradené texty venované prvým vydaniam aktuálnej slovenskej poézie a prózy v rokoch 2018 a 2019, eventuálne literárnemu životu tohto obdobia. Zároveň sú to texty publikované r. 2019 v slovenských printových a digitálnych periodikách – v literárnych a kultúrnych, ale aj v denníkoch a týždenníkoch so širším spoločenským záberom. Výber obsahuje funkčne a žánrovo rôznorodé typy reflexie – od glosy cez tzv. novinové recenzie, odborné texty štandardného recenzného rozsahu až po analytické a interpretačné state približujúce sa štúdii. Spája ich to, že každý z nich poskytuje priestor pre uplatnenie kritickej funkcie. Pri výbere nebol prvoradý postoj autora recenzie k dielu, ale schopnosť nájsť pre vyjadrenie svojho vzťahu – či už pozitívneho alebo kritického – primeraný jazyk a argumenty, hodnotovo objektivizovať čitateľský zážitok a sprístupniť ho iným. Výber textov do Kritickej ročenky 2019 bol ukončený v januári 2020. Ambíciou publikácie je priniesť hodnotovo reprezentatívny súbor textov reflektujúcich súčasné literárne dianie, nie je vyhranená generačne ani svetonázorovo.

Čitateľ si iste všimne len veľmi skromné zastúpenie textov z internetových literárnych periodík, resp. webov orientovaných na reflexiu literatúry. Väčšina sa orientuje na recenzovanie zahraničnej literatúry, spravidla bestsellerov. Ak sa objavia weby, prípadne jednotlivé texty venované slovenskej literatúre, často stroskotávajú na strohom prerozprávaní deja, pocitovosti takmer vždy pozitívneho ladenia a jazykovej neschopnosti. To však neznamená, že sa neobjavili texty, ktoré nie sú hodné prečítania, zatiaľ však nedosahujú výpovednú hodnotu recenzii v klasických, printových časopisoch.

Už druhý rok registrujeme absenciu polemiky v slovenskom literárnom živote. V Kritickej ročenke 2019 tento žáner zastupuje jediný text. Polemiky, zdá sa, postupne nahradili rýchle výmeny názorov, charakteristické práve pre virtuálny priestor – sociálne siete či komentárové sekcie webstránok. Keďže tie sú oveľa operatívnejšie, nekontrolovateľnejšie a spravidla aj jazykovo nedbalé, improvizované, pre potreby tejto publikácie sme sa ich ani nepokúšali sledovať. Napokon, ako napísal T. S. Eliot v eseji Funkcia kritiky: „Kritika zďaleka nie je jednoduchá a usporiadaná oblasť všeobecne prospešnej činnosti, z ktorej možno ľahko vylúčiť všetkých podvodníkov; viac sa podobá na nedeľný park plný hašterivých a rozhádaných rečníkov, ktorí ani nedokážu sformulovať, v čom sa od seba odlišujú.“ Vzhľadom na úroveň polemík slovenskej literárnej kritiky sa žiada povedať: keby aspoň to.

Na rozdiel od minulého roku sa na výbere textov a edičnom spracovaní publikácie podieľali dvaja editori, zároveň aj autori prehľadových štúdií venovaných aktuálnej poézii a próze, ktoré boli písané priamo pre Kritickú ročenku 2019. Nejde už o individuálny výber, ale o výsledok diskusie a dohody. Dohodnúť sa nebolo náročné. Vo výbere sa ocitlo 23 recenzií od 16 autorov (minulý rok to bolo 26 textov od 22 autorov), pričom dve tretiny z nich (jedenásti) publikovali aj v Kritickej ročenke 2018.

Texty sú uverejnené v podobe, v akej vyšli prvýkrát, jazyková redakcia sa obmedzila na opravu evidentných tlačových chýb, preklepov a na zjednotenie grafickej úpravy (kurzívu používame pri citátoch z recenzovaných diel a pri tituloch kníh, eventuálne iných bibliografických jednotiek). V niektorých básnických zbierkach sú názvy jednotlivých básní písané bez začiatočného veľkého písmena. To v recenziách kvôli zrozumiteľnosti dopĺňame namiesto pôvodne použitej kurzívy, pretože v niektorých prípadoch by sa vety stali nezrozumiteľnými.

 

Vladimír Barborík – Viliam Nádaskay

Bratislava 17. februára 2020