Predslov

Antológia slovenskej literárnej kritiky Kritická ročenka 2020 nad­väzuje na dve publikácie s rovnakým názvom, ktoré boli venované domácej kritike predchádzajúcich rokov (2018 a 2019). Aj táto sa hlási k sérii štyroch literárnokritických antológií z polovice 60. ro­kov uplynulého storočia Kritika (1964 -1967), chce čitateľovi sprí­stupniť najpodnetnejšie minuloročné kritiky a pomôcť mu pri hľa­daní najvýraznejších diel aktuálnej domácej literatúry.

Prináša 21 recenzií od 17 autoriek a autorov, sedem z nich publikuje v ročenke prvýkrát. Pri výbere sme uplatnili rovnaké kri­tériá ako v minulých rokoch. Do antológie sme zaradili pôvodné kri­tické texty publikované roku 2020 v slovenčine a venované prvým vydaniam aktuálnej slovenskej poézie a prózy, teda knihám, ktoré boli vydané v rokoch 2019 a 2020. Publikujeme ich bez dodatočných zásahov a v zjednotenej grafickej úprave (kurzívou sú písané citáty z recenzovaných diel a bibliografické jednotky), jazyková redakcia sa uplatnila iba v prípade evidentných chýb a preklepov. Súčasťou antológie sú dve bilančné štúdie napísané pre tento projekt editor­mi a venované minuloročnej slovenskej poézii a próze.

Antológia vychádza v čase, ktorý by mal byť podľa prevažu­júcej mienky kritickým pre kultúru a umenie. Asi to platí pre väčši­nu druhov umenia, predovšetkým pre tie, ktoré potrebujú diváka a ich živnou pôdou je bezprostredný kontakt s publikom. Azda nás nikto neobviní z nedostatku solidarity k literatúre, ak napíšeme, že jej postavenie je v prítomnej situácii špecifické - že nie všetko, čo sa dnes deje, ide proti nej. Jeden z najprenikavejších predstavite­ľov slovenského myslenia o literatúre František Miko sformuloval pred desaťročiami tézu o jej „recepčnom bytí“. To dnes ani v naj­menšom nie je ohrozené, naopak, samota mu praje - a rovnako aj tvorbe, jeho komplementu. Je čas písať, čas čítať. A nezúžil sa ani priestor na reflexiu: pri pohľade na minulý rok vydávané literárne a kultúrne časopisy nemožno povedať, že by prestali fungovať zá­kladné prevádzkové mechanizmy literárnej kultúry. Veľkým prob­lémom sú zavreté kníhkupectvá, no knihy, ktoré stoja zato, si na svojich čitateľov počkajú, čo platí aj naopak. Diela, ktorým je veno­vaná reflexia sústredená v tejto antológii, vznikali väčšinou v čase, ktorý dnes pociťujeme ako minulý výraznejšie, než by tomu bolo za iných okolností, v čase „pred“. Tie najlepšie z nich však zaiste nepredstavujú niečo minulé, menej živé, prekonané. Nič také na­pokon nenaznačuje ani ich reflexia.

V situácii, keď pandémia znemožnila organizovanie väč­šiny propagačných podujatí, sa vypuklo ukázalo, že autorské číta­nia, besedy a prezentácie kníh sú prirodzenou súčasťou literárneho života - hoci aj kvôli potrebe vykázať aktivitu pri ročnom zúčtova­ní pre grantové schémy. Všetky tieto podujatia sa na väčšinu roka museli presunúť výlučne do online priestoru, ktorý im spravidla veľmi nesvedčal, či už kvôli bizarnej zmene dynamiky medzi ho­voriacimi, absencii viditeľného publika či nezriedkavým technic­kým problémom. Človeka, ktorý literárne podujatia neobľubuje, sa takáto zmena asi nedotkla. Hoci streamovanie alebo dodatočné sprístupnenie záznamu na internete bolo v menšej miere bežné aj pred pandémiou, paradoxne práve obmedzenie normálneho živo­ta ich vyviazalo z fyzického priestoru a umožnilo účasť v podstate každému. Ak teda potenciálny divák dokázal selektovať v úmor­nom množstve online čítaní a besied a ak besedujúci boli ochotní nechať si nazrieť do súkromia svojich domovov. Súdiac podľa čas­tých štylizácií pred stenou plnou kníh či nástenných ornamentov, mnohí boli viac než len ochotní ukázať svetu, že aj ich súkromie po­zostáva len a len z literatúry a umenia.

Rytmus literatúry je iný než rytmus našej každodennos­ti. Je ešte priskoro formulovať nejaké poučenie z vývinu literatúry v čase pandémie. Tá navidomoči ohrozila a znemožnila fungovanie mnohých etablovaných podôb literárneho života, postihla najmä prevádzkovo-manažérske aktivity zaštítené literatúrou. Ešte len uvidíme, do akej miery literatúru zasiahla v jej bytostnom jadre.

Vladimír Barborík-Viliam Nádaskay

Bratislava 6. februára 2021