Vyhľadávanie
(poviedka)
“Ahoj, Vojtech!”
“Ahoj, Alexander!”
“Vojtech, musím ti porozprávať jeden zaujímavý film, ktorý som videl v televízii. Bol to starší český film, ani som nepoznal tých hercov, iba Martina Růžeka, toho som poznal. Začínalo sa to tak, že sa dvaja snúbenci chystali na svatbu, ktorá mala byť už o pár dní. Ona bola celkom pekná a on taký urastený, robotník. Mali schôdzku, kde sa dohadovali, koho pozvú a tak. On večer prišiel domov – alebo už bývali so snúbenicou spolu? vidíš, na to som už zabudol – a v kúpeľni sa umýval. Potom na polici našiel takú fľašku, tak ju otvoril a vypil. Zaujímavé bolo, že ani neviem, prečo to vlastne urobil, nebolo to nijako zdôvodnené. Fľaška ani tekutina sa nepodobali na nič, čo by mohlo patriť k potravinám, bola to celkom zjavne chemikália, možno nejaký čistiaci alobo leštiaci prostriedok, dosť na tom, že hrdina ho vypil. Na druhý deň išiel do roboty, kolegovia mu gratulovali, že sa bude ženiť, privítali ho slávnostne, žartovali, ale on sa necítil dobre. Premáhal sa, snažil sa usmievať, potil sa, vracal a nakoniec úplne odpadol. Keď ho previezli do nemocnice, lekár skonštatoval otravu v takom pokročilom štádiu, že život by mu mohlo zachrániť iba prefiltrovanie krvi na jednom prístroji, ktorý mali iba v jednej nemocnici v Prahe. Bolo treba ho tam rýchlo previezť. Našťastie mala hrdinka pred tým otráveným snúbencom iného frajera, letca, toho hral Růžek. Poprosila ho, aby ženícha previezol do Prahy lietadlom. Nebol v tom zrejme žiadny problém nasadnúť do lietadla a ísť, stačilo len vedieť lietadlo riadiť. Růžek po chvíli zdráhania (ešte stále žiarlil) privolil, bol veľkorysý. Bola tam aj matka otráveného hrdinu, ktorá na margo nevesty a jej predchádzajúceho frajera–letca poznamenala – kdoví, co s ním ještě má. Otráveného previezli do pražskej nemocnice. Bolo však treba zohnať lekára, ktorý jediný vedel s prístrojom narábať. Bol to starší muž, docent alebo profesor, ktorý bol rozvedený. Mal malú dcérku, pre ktorú prišiel, aby ju zobral do zoologickej záhrady. Dcérka bola rada, dlho sa s otcom nevideli, pretože ten nemal nikdy čas. Bol predsa špičkový lekár, ale dnes jej svätosväte prisľúbil, že pôjdu do ZOO. Aj išli, ale v ampliónoch odrazu začali hlásiť jeho meno, aby sa vraj dostavil na vrátnicu. Tam mu oznámili, že má súrny prípad, ku ktorému aj s dcérkou okamžite išiel. Vysvetlil dcérke, aby sa nehnevala, že pôjdu do ZOO inokedy a aby si niečo kreslila v jeho kancelárii – on musí jednému ujovi prefiltrovať krv. Dcérka sa veľmi urazila a až do konca filmu sa s otcom nebavila. Ale život otráveného hrdinu sa podarilo zachrániť.”
“Alexander, mne sa zdá, že v tom filme, čo si videl, to bolo trochu inak – že sa totiž ten film začínal tým, že sa dvaja stretli a ten jeden tomu druhému rozprával obsah filmu, a to bol práve obsah, ktorý si mi teraz hovoril. Ale keď ten obsah dorozprával, film ešte pokračoval ďalej, rozprávanie bolo iba jednou epizódou.”
“Vojtech, nezdá sa mi to, ale je to na druhej strane možné, pretože som sa nedíval do konca. Vypol som telku, keď ho zachránili.”
