Vyhľadávanie
Matka a jej stav „dobré ráno, slniečko, dobré ráno, dníček!“ trvá dlhší čas. Má pár dní voľna, keďže najbližšia rozprávka sa hrá až o týždeň. Matka si voľno síce bude užívať, ale zároveň sa bude poctivo pripravovať! Texty už sú vytlačené a zviazané červenou hrebeňovou väzbou.
Dnes matke k šťastiu stačí aj pierko babieho leta, čo jej akurát dosadne na nos. Lebo v tieto dni všetko so všetkým súvisí! Aj o tomto obyčajnom pierku chce matka v svojich divadelných monológoch rozprávať.
Matka sa momentálne považuje za šťastnú, inšpiratívnu osobu, ktorá rozdáva len radosť a obohacuje okolie božským fluidom. Napríklad zničenej pokladníčke (ktorej platí za tri pivá) nechá sprepitné, dokonca jej položí na pult to pierko babieho leta.
„To máte pre šťastie!“
Pokladníčka sa usmeje a poďakuje. Áno, aj títo obyčajní ľudia potrebujú občas cítiť radosť (keď sa k nim už nedostane to umenie, ktorým matka disponuje). Veď treba aj pokladníčkam povzniesť ducha. A od toho je tu matka a jej milé pierka.
Matka poctivo na detskom ihrisku študuje text novej hry. Aj repliky si už zvýraznila, dokonca sa nahlas zachichoce, keď si predstaví, ako budú s Romanom čítať tie dvojzmyselné hlášky. Smiech sa po prázdnom sídlisku rozlieha, ale nevyruší nikoho, sídlisko je mŕtve, obyčajní ľudia sedia doma a venujú sa obyčajným činnostiam. Hlavne, že matka je živá, cíti to až v svojich útrobách. Dve pivá dali zabrať, tak sa schová za kríček a spokojne si uľaví. Aj pri tejto bohumilej činnosti si opakuje repliky, zatiaľ čo jemný prúd moču smeruje priamo k nohám Kláry, schovanej za kríkom, o tej však matka nemá ani potuchy...
Po treťom pive sa matka do toho konečne dostane, musí tie repliky rozchodiť, veď už aj Stanislavskij vravel, že herectvo je záležitosť fyzická! Nahlas číta monológ a pokúša sa aj o nejaké pohyby, ale už sa stmieva, je chladno a došlo jej pivo. Okolo ihriska prechádzajú obyčajní ľudia, niektorí na ňu podozrievavo hľadia. Dokonca sa tam dotrepe aj nejaká mamička s deckom a šantia na preliezačkách, čo matku celkom vytočí, veď ona tu bola prvá. Toto je jej priestor! Normálne ju vypudili!
Telefonuje Romanovi, či nejde na pivo, aby si konečne prečítali text. Roman sa dnes, bohužiaľ, musí staraťo deti, ale v stredu by mohol. Čo však matka s načatým večerom? Domov sa jej nechce. Nasmeruje sa do panelákovej putiky Dolče Vita, do ktorej sa zatiaľ nikdy neodvážila vstúpiť. Ona radšej vínka v divadelných kaviarničkách, prípadne nonstop na zájazde, ale takáto putika nie je predsa nič pre Divu. No dnes to berie tak, že tu bude nasávať atmosféru a inšpirovať sa pre štúdium postáv... Vínko ju rozohreje, dokonca nadviaže komunikáciu so starým štamgastom.
„Můžu se zeptat, mladá paní, co to čtete?“
„Text divadelnej hry.“
„A o čem to je?
„O vzťahu muža a ženy...“
„Takže něco jako Romeo a Julie, nebo Bonnie a Clyde?“
„No, vlastne oboje dohromady, haha.“
„Tak to bude určitě nějaká divočina. Jinak, já jsem Jirka – kuchař v důchodu.“
„Ja som... profesionálna herečka.“
Jirka jej zaplatí pár drinkov, čo matku poteší, a pokračujú v debate, ktorá znie, akoby sa talentovaná vnučka bavila so svojím dedkom. Matka mu tak spontánne rozpráva všetko o svojej kariére, ktorá teraz celkom stojí, ale o chvíľu sa zasa rozbehne. Jirka sa vypytuje, čo všetko predtým hrala, matka spomína na svoje dávne úlohy. Jirka povie, že tu bol kedysi na vojne, potom sa zamiloval a už sa do Čiech nevrátil. Debata plynie, akoby sa poznali roky. Matka môže pokračovať v nasávaní zvyškov babieho leta, spokojná, že našla nového priateľa a užasnéhoskveléhofantastického poslucháča!
Matkine dni takto plynú vo veselej nálade, vďaka čomu v domácnosti vládne harmónia. Všetko je strašne fajn a úžasné, pochváli Klárinu novú raperskú vizáž:
„Konečne si si vybrala nejaký štýl!“
„Kamoším sa teraz s takou partiou chalanov, oni síce prepadli z vyššieho ročníka, ale sú fakt strašne cool a fajn...“
„Chápem. Aj ja som sa vždy radšej priatelila s chlapcami, presne tieto drsné, živočíšne a nebojácne typy som vždy mala rada.“
„No, oni sú presne takí drsní. A hlavne Martin... vyzerá tak frajersky, ale pritom...“
„Ale pritom je citlivý.“
„No presne!“
„To sú tí najlepší chlapi!“
Matka si dnes rada Kláru vypočuje, nájde si pár minút v harmonograme, veď je to predsa jej dieťa, ale inak sa nechce miešať do jej súkromných záležitostí. Každý nech si hľadá svoju cestu. Nech si Klára sama nájde svoju partiu a svoje vysnívané povolanie. Matka jej môže sem-tam prihodiť podnety a inšpirácie, ale viac nech od nej Klára láskavo nežiada!
Klára sa vykecáva o Martinovi Makulovi, matka sa snaží udržať pozornosť, no postupne je z toho unavená. V podstate ju pubertálne príhody až tak nezaujímajú. Načo jej to Klára hovorí? Matka jej predsa tiež nevešia na hlavu, s kým sa o čom bavila. Klárino drístanie jej po chvíľke pripadá otravné. Sústredí sa radšej na líčenie pred zrkadlom a potom Kláru preruší uprostred vety:
„Ktoré tiene sú lepšie – modré či hnedé?“
Matka sa díva na Kláru z úplnej blízkosti, keby aspoň tušila, čo sa teraz všetko Kláre honí hlavou, ale matka má svoju hlavu plnú Romana a Otakara B., tak čo tam po Klárinej hlave!
Klára už si užila svojich pätnásť minút slávy, matka ju vypočula, dala stručné, ale cenné rady, ďalej už nemá čas sa zaoberať hlúposťami.
