Vyhľadávanie
PRED RODNÝM DOMOM
L: (nalieva si víno, chce naliať aj Satinskému.)
S: Nie! Ďakujem, už nebudem.
L: Prečo?
S: Stúplo by mi do hlavy.
L: Ale čo sa tu pretvarujete! Veď o vás je známe, že veľa zvládzete...
S: Myslíte, že by som si mal dať ešte jeden? Ja sa poznám, keď ho vypijem, tak tu zostanem sedieť, kým niečo bude vo fľaši!
L: To sa mi na vás práve páči. Tá veľkorysosť. Jedna fľaša sem alebo tam, vám je to fuk. Bol som v Londýne a tam na jednej návšteve naliali každému do pohára a fľašu schovali.
S: Zato tam majú všetkého dosť.
L: Ale čo by mali!
S: Nerozprávajte! To len my sme takí nemožní. Nič nevieme. Sedíme tu, popíjame! Viete, čo by z tohto tu urobil taký Ford?
L: No čo? Filiálku. Čo už iné vie Ford robiť? A načo by nám bola ďalšia filiálka?
S: Niečo na tom je. A vo filiálke by sme museli robiť my – Slováci.
L: Veď to je to svinstvo. A ešte k tomu by nám nezaplatil v našich peniazoch, ale v tých ich dolároch! Podvodníci!
S: Pravda, oni nútia človeka pracovať. Ale bez práce naozaj nikdy nič mať nebudeme!
L: To je pravda. Nikdy z nás nič nebude.
S: My nič nevieme. Nič nedokážeme.
L: Samé plány, za všetko sa nadchneme, a keď príde na vec, zhasneme.
S: Samé reči!
L: Aj toto divadlo. A čo všetko sme mohli v tomto predstavení ešte mať: bengálsky oheň alebo čo, a my tu len sedíme a sedíme.
S: Tak je to. A čo, poďme domov!
L: A čo doma? Najete sa a zaspíte.
S: Ráno mám aj tak robotu.
L: Vy máte robotu?
S: Čo sa čudujete? Vy nie?
L: Čoby som nemal! Aj my máme zajtra robotu. V komisii.
S: Ktorá komisia?
L: Hospodárska. Človeče, my ti máme starosti! Niektoré podniky začínajú byť rentabilné! Nikomu nič neoznámili, a zrazu nám spravia takúto vec!
S: Veď hovorím, nevieme ako na to. Mne minule Jožo vyčítal, že veľa pijem. A prečo pijem? Pretože sa stýkam s ľuďmi. A prečo sa stýkam s ľuďmi? Pretože pijem. Človeče, u nás v mandátnej nám niekto minulý týždeň ukradol ceruzku!
L: U novinárov ste hľadali? Ach, ešte aj takéto starosti nám robia!
S: Si spokojný tam u vás? Mohol by si prísť ku mne. Vediem nové oddelenie. Tuším metalurgické alebo pre námornú plavbu.
L: Námornú plavbu má predsa Imro!
S: Ozaj, máš pravdu. Ale veď je to jedno. Príď medzi nás! Dám ti 4 800 brutto-netto, všetko dohromady. Sme tam dobrá partia: ja, Ďuro, Karol a Ondro. Akurát s Ondrom máme starosti. Prestal s nami chodiť na ryby. Ale vyzná sa vo všetkom. Tri razy bol na protialkoholickom liečení, a nedostali ho!
L: Ešte uvidím. Núkajú mi aj školstvo.
S: Ako chceš. Aj tak tam nič nedosiahneš. U nás sa to nedá. Nemáme ľudí, odborníkov, na všetko sme sami dvaja.
L: Vyzeráš prepracovane.
S: Už mi to všetko lezie na nervy! Veď aj z toho Liptova by sa dal spraviť taký krásny uhoľný revír. Nemuseli by sme chodiť do Ostravy.
L: To je ťažko, keď tam nemáš nikoho, kto by to zorganizoval!
S: Človek sa len rozčuľuje, rozčuľuje, a nikde nič. Už by sme mali niečo začať, doboha!
L: Ale, no tak, nenadávajte, veď si zničíte zdravie.
S: Čo by som nenadával. Koho by nenahneval taký debilizmus!
L: To je práve chyba, že nadávate, a stále pritom opakujete tie vaše dve nadávky. Čo nemáte slovnú zásobu? Veď sme kultúrny národ. My sme jeden z najkultúrnejších národov v Československu!
S: Čo? Akú slovnú zásobu? Máme tri nadávky: idiot, blbec a tú tretiu ani nemôžem povedať, lebo sú tu ženy.
L: Ešte dostanete infarkt.
S: A čo? Nemám nadávať? Kristušát!
L: Naopak, treba nadávať, lenže civilizovane, kultúrne. Pozrite, poviem vám to otvorene, teraz je najvhodnejšia doba, aby sme zriadili ministerstvo pre nadávanie. Prídete na ministerstvo a na dotazník vám vydajú zoznam nadávok, schválených Jazykovedným ústavom SAV. Ani by ste neverili, koľko írečitých šťavnatých nadávok zozbierali pracovníci Matice. Matičiari chodili z dom do domu, a keď ich ľudia hnali motykami kadeľahšie, šikovní matičiari si ešte stačili zapisovať všetky nadávky a porekadlá. Predbežný návrh nadávok, ktoré predkladám, je tento: nie medzinárodné slová, ako idiot, imbecil, dentista, ktoré sú našim ľuďom cudzie. Ale naše srdečné: papľuh, strela ti do matere, krepáň, čaptoš, pľundriak, budzogáň, ogrgeň, kykymor, hrochoť, s možnosťou použitia chrochoď do čerta, odvarok, padrť, chrcheľ, a pretože nezanedbávame ani národnostné menšiny – azanďalát! – To je zoznam nadávok pre súkromnú potrebu.
S: Ale to sa dá použiť len na Slovensku. Čo ak ma osud zanesie do Anglicka? Ako sa povie po anglicky pľundriak? The pľundriak?
L: Bohužiaľ, ako už toľkokrát v histórii, sme nútení my Slováci naučiť sa aspoň základné nadávky v cudzích rečiach.
S: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
L: A vidíte tú nespravodlivosť? Takému Angličanovi stačí byť človekom iba raz a dohovorí sa všade. Slovák musí byť človekom aspoň dva razy, ak chce vynadať Angličanovi.
S: Ale má to pre nás aj výhody! Ak je u nás každý len trikrát človekom (čo nie je problém, stačí slovenčina, maďarčina, čeština), tak je nás vlastne trikrát viac, ako nás je!
L: Pomaly by sme mohli znovu vyhlásiť vojnu Amerike.
S: Zničili by sme ju a ten zvyšok úbožiakov v Amerike, ktorí by to prežili – tí by mali možnosť hľadať si prácu na Slovensku.
L: A konečne .by sme mali aj pre nás také prepotrebné kolónie. Američania by chodili k nám na Slovensko jednak za prácou a jednak študovať na naše vynikajúce vysoké školy.
S: Ale prisťahovalectvo by sme regulovali! Jedného dňa budeme musieť povedať: Dosť! Zostaňte doma, Američania, veď sa nepomestíme.
L: Nuž, čaká nás veľa starostí aj s černochmi.
S: Treba ich držať nakrátko. Za trest ich pošleme vždy do Tatier. Tam je sneh, to vie černocha veľmi rozľútostiť.
L: Viete si predstaviť tie pochody hladu z Prievidze do Bratislavy? Tie transparenty: „Slobodu černošskej štvrti v Trnave!?“
S: Čaká nás ťažké obdobie. Mnohí budú proti agresívnej politike.
L: Tých pozatvárame. Od Nového roku predsa sedia v slovenských väzniciach iba Slováci.
S: Viete, aký to musí byť dobrý pocit pre dozorcov, keď si budú môcť s väzňami pohovoriť v materčine?
L: Prečo si zabil Ďura, Mišo?
S: A či ja viem? Veď pán prokurátor už dačo vymyslia.
L: Božemôj, nič nevieme. Za svoju osobu môžem zodpovedne vyhlásiť, že nič neviem.
S: Ale čo by ste nevedeli! Len o tom neviete, že niečo viete! Čo by ste tak mohli vedieť...
L: Nič. Akurát... ale to vie každý.
S: Nebuďte taký znechutený! Niečo musíte vedieť! Obliekate sa sám?
L: Samozrejme.
S: No prosím. To je veľmi náročné. Ktorá topánka na ktorú nohu... A pri jedení si trafíte vždy do úst?
L: Poväčšine. Tu a tam sa mi stane, že si napchám dezert do ucha.
S: To nič. Ja som minule zhltol slúchadlo. A čo, čítať, písať viete?
L: To viem.
S: A viete, koľko ľudí na svete nevie ani čítať ani písať?
L: Koľko?
S: Neviem.
L: Tiež nič neviete.
S: Nesmieme podliehať týmto depresívnym náladám! Ja vám dokážem, že toho viete dosť. Vedecky. Malý test. MY SA PÝTAME – VY ODPOVEDÁTE. Na začiatok vám budem klásť...
