Ukážka z diela

Lúky tancujú koreňmi tráv

 

Malá príprava na veľký život

Prevoňaní letom

čakáme na prvú otázku:

A či viete, deti, ako sa ináč

povie námraza?

Obleje ma horúčava

od poznania, že to viem.

Srieň.

Prvé slovo zo zázračnej skrinky.

Až sa úži dych od veľkosti chvíle.

Je to srieň, je to srieň...

 

Tá cesta nahor,

keď sme písali malé písmeno p

a po zvislici sme sa šplhali ako mravce,

tá cesta bola iba naša.

 

A potom som mala hrať

kvetinovú kráľovnú.

Celá v bielom počúvam, že aj

fialka mi bude stačiť.

Malá príprava na veľký život

nemusela prísť tak skoro.

 

Túto mi zahrajte

Videla som ju

schádzať nemocničnými schodmi.

Dlaňou sa zachytávala

puklín na zábradlí

a tou druhou zbierala

do košíka soľ,

aby bolo na biele ľalie.

Okolo hlavy jej lietalo

tisíc ružových nezábudiek.

Keď jej doma v posteli

v priesvitných rukách

pulzovala melódia z Krstného otca,

povedala:

túto mi zahrajte.

Tancovať odišla

bez topánok.

Nam omnia sua secum portat

 

Staničnou halou

preletel holub

úplne samozrejme.

Zhodil z krídel všetky meškania,

nechal nás pod sebou

so zrakom upretým

na svietiace písmená,

čo oznamovali odchody

našich túžob,

a vyčistil zrak

starej Cigánke,

v očiach ktorej bolo

všetko minulé i budúce.

Majetok v starej igelitke

si niesla so sebou.