Malá príprava na veľký život
Prevoňaní letom
čakáme na prvú otázku:
A či viete, deti, ako sa ináč
povie námraza?
Obleje ma horúčava
od poznania, že to viem.
Srieň.
Prvé slovo zo zázračnej skrinky.
Až sa úži dych od veľkosti chvíle.
Je to srieň, je to srieň...
Tá cesta nahor,
keď sme písali malé písmeno p
a po zvislici sme sa šplhali ako mravce,
tá cesta bola iba naša.
A potom som mala hrať
kvetinovú kráľovnú.
Celá v bielom počúvam, že aj
fialka mi bude stačiť.
Malá príprava na veľký život
nemusela prísť tak skoro.
Túto mi zahrajte
Videla som ju
schádzať nemocničnými schodmi.
Dlaňou sa zachytávala
puklín na zábradlí
a tou druhou zbierala
do košíka soľ,
aby bolo na biele ľalie.
Okolo hlavy jej lietalo
tisíc ružových nezábudiek.
Keď jej doma v posteli
v priesvitných rukách
pulzovala melódia z Krstného otca,
povedala:
túto mi zahrajte.
Tancovať odišla
bez topánok.
Nam omnia sua secum portat
Staničnou halou
preletel holub
úplne samozrejme.
Zhodil z krídel všetky meškania,
nechal nás pod sebou
so zrakom upretým
na svietiace písmená,
čo oznamovali odchody
našich túžob,
a vyčistil zrak
starej Cigánke,
v očiach ktorej bolo
všetko minulé i budúce.
Majetok v starej igelitke
si niesla so sebou.