Ukážka z diela

Lútkohry (8 bábkových hier pre Dezorzovo lútkové divadlo)

Ján Ošík

úryvok zo zbierky divadelných hier Lútkohry (2018)

 

V tme bliká neónový nápis REŠTAVRÁCIA. Pod ním visí nakrivo pribitá drevená ceduľa s kostrbatým označením KOLIBAN. Ľudová hudba hrá detviansky kankán. Farebná svetelná aparatúra bliká. V krbe s veľkým kotlom horí oheň.

ZVUK: (strhujúci detviansky kankán, ujúkanie a smiech)

Na pulte tancujú polonahé dievky v krojovanej spodnej bielizni. Dvíhajú dovysoka nohy a ujúkajú. Lupiči v miestnom hostinci s nevestincom oslavujú víťazstvo a úspešný teroristický zásah. Kapitáň Nálevka je opäť spitý do nemoty, tacká sa a spieva.

KAPITÁŇ: (spieva falošne) Pime, hlopi, pime, kým sa nezložíme… Pime, pime, pime, kým sa nedoštíme! (rehlí sa)

SZUROWECZ: Prisámmačku! Pime! (nahlas glgá)

LOKTISMRADA: Nuž oné… oné… Pime!… V mene božom! (obráti do seba na ex)

KAPITÁŇ: Dobrá robota, hlopi!… (hlasno chlípe) Dukla je naša!… Ľevoča padla, Kremnica kľakla a Poprad… šak ty ľem počkaj, Poprad! Teba si eštik podáme! Júúúj!!! Ťuhája!

SZUROWECZ: Anča, ta povedz, há?… Akí sme boli?!… Že si to ešte nerobila s dvanástimi?

OSTROĽUDSKÁ: (hanblivo) Veruže nie… S dvanástimi hlopmi som jakživ ja ešte muziku nepočúvala… (zaujúka) Ujujujúúúj!!!

LOKTISMRADA: A s ktorýmže, s ktorým pôjdeš tancovať?

OSTROĽUDSKÁ: (precítene) Ľem s jedným… Ľem s totým jedným! Jediným!

Lupiči s piskotom a ujúkaním nadskočia a zakrútia sa na mieste, zaznie pár nadšených sálv z pištolí. Kapitáň sa zviecha zo zeme.

KAPITÁŇ: (sotva mu rozumieť) Taa… Pime, hlopi, pime… Ta ňe?… Pime, bo vychladne…

ZVUK: (veselý ľudový motív do spevu)

LUPIČI: (spievajú) Pime, hlopi, pime, kým sa nedoštíme!… Pime, my to dáme, až sa dogrcáme!… A potom sa smele – celkom pose… Se… Eeee…

ZVUK: (hudba zrazu s falošným tónom skončí)

Vtom sa znenazdania zjaví v krčme tajomný cudzinec. Vystúpi z hustého oparu ako prízrak a ruší celkovú príjemnú atmosféru v podniku.

ZVUK: (hudba na moment prestane, po chvíľke prekvapenia pokračuje ďalej)

Lupiči a dievčatá ohúrene pozerajú. Všetci stoja ako zamrznutí, čas zastal, aj hudba stíchla. Je to sám legendárny Ján Ošik. Spod obrovitánskeho širáka mu trčia dlhé vrkoče a fúziská, na uchu sa blyští náušnica. Na veľkom bruchu široký opasok s majestátnou nablýskanou šampiónskou prackou. V prítmí blčia jeho spaľujúce oči a svietia ostré zubiská. V jednej potetovanej ruke nabitá búchačka, v druhej nabrúsená dvojsečná valaška.

LOKTISMRADA: (zbožne po dlhej chvíli) To musí byť on!

OSTROĽUDSKÁ: (predchnuto) On! Jeden i jediný!

SZUROWECZ: Ci pana! Ta ja… Neverim! Ta on ozaj existuje?… No prisámmačku!

KARA: Šun, a jaký má opasek!…

SPOLU: (omámene) Opaseeekk…

Jánoš bleskovo pretancuje celou kolibou, že to takmer nikto nestíha zaregistrovať. Pozvŕta sa okolo lupičov, poskáče po stole aj po pulte, až nakoniec na tanečnom parkete predvedie s Ančou takú tango rýchlovku, že čaja sotva dýcha. Kňaz si v bázni kľaká a dvíha ruky k nebu, Anča sa vznáša.

LUPIČI: (začudovane) Kto to?! Kto to…

KAPITÁŇ: (neveriacky) Ta toto co… (zvolá) Hej!… Ty! Buzerant! Kto si?!

JÁNOŠ: (chladne a pomaly) Ja…

LOKTISMRADA: (zbožne) Náš vysvoboditeľ!… On! Ľen on! Vyvoľený!…

JÁNOŠ: Ja…

OSTROĽUDSKÁ: (predchnuto) Vyvoľený, vykúpaný i navoňaný! Áááchch…!

JÁNOŠ: Ja… Jaaa…

KARA: Dyk more!… Karty nelžou… Žaluďový král!… Rytmus!

Jánoš skočí na stôl a silno dupne. Všetci ho zvedavo obkolesia a hltajú každý jeho pohyb.

JÁNOŠ: Kto ja?!… A ktože ste vy, hlopi? Hoď vaď?! Čo ste zač?!

KAPITÁŇ: My? (smeje sa) Kto sme, banda?

Lupiči sa vzorne nastúpia. Kapitáň sa vyvalí na stôl spokojne ako kráľ a predstavuje svoju bandu. Kukura sa zaháňa veľkými pištoľami v oboch rukách. Vypáli.

KUKURA: (vrčí) Luu…! Luuuu... (kričí) piči! (vystrelí)

JÁNOŠ: (odskočí) No do piče! (odpľuje si) To som sa zľakol…

KAPITÁŇ: (so smiechom) Lupiči! Bohazbojníci!

SZUROWECZ: Samostatná jednotka prvej divízie protifeudálneho teroristického komanda… V plnej zbroji!

KAPITÁŇ: Ale v médiách vystupujeme oficiálne ako partizánska skupina Úsvit!…