Ukážka z diela

Malé domov

Milý otec!

Viem, že je to nezvyčajné, aby syn písal otcovi. Aby vôbec chlap písal chlapovi. Veď normálne je, že chlapi sa stretnú, otvoria si pivo a na rozdiel od žien sa normálne, otvorene pozhovárajú. Ja Ti píšem preto, lebo keď sa s Tebou stretnem, je mi vždy veľmi dobre. Si príjemný, inteligentný spoločník, si obľúbený medzi ľuďmi. Aj susedia Ťa majú radi, aj v práci si jednotka. A ja by som niekedy potreboval s Tebou prebrať aj tie nie vždy príjemné veci, ale nechcem kaziť tú fajn atmosfé­ru. Vieš, aby si si nemyslel, nič hrozné sa nedeje. Neboj sa, nenapíšem Ti niečo osudové. Všetko ide tak, ako má ísť. Chodím do práce, všetko zvládam, aj vďaka Tebe a Tvojej podpore mám potrebné vzdelanie. Aj ja mám dosť kamarátov, i keď určite menej ako Ty, ale to nevadí. Chcem byť čím ďalej, tým viac aj trochu sám a zaoberať sa vlastnými myšlienkami. Neboj sa, nemám problém ani s dievčatami. Iste, nemajú ma rady ako Teba, viem, že Ty si bol v mojom veku už dvakrát ženatý a akási mladá sekretárka kvôli Tebe spáchala samovraždu. To je celkom pekné. Ja som stále iba s Táňou, s tou, s ktorou sa poznáme už od škôlky. Iste, sem-tam sa spolu nudíme, ale máme pekný vzťah, nesťažujem sa. Neprežívam s ňou aspoň žiadne stresy. S Táňou sa už nemusíme ani zho­várať, lebo už o sebe vieme všetko. Keď sa na mňa pozrie, podľa pohľadu rozoznám, či mám ísť urobiť kávu, alebo ju pôjde urobiť ona. Keď som už k Tebe otvorený, ani si nepamätám, kedy sme mali s Tá- ňou naposledy sex. Ani sme sa s Táňou o tom ne­rozprávali. Načo? Má zaručene ten istý náhľad na spoločnú partnerskú potrebu ako ja. Rozoznám to podľa toho, ako sa na mňa pozerá, keď prechádzam okolo nej v Adamovom rúchu cestou z kúpeľne. Ona takisto chodí okolo mňa v rúchu Evinom, ale ja už ani neviem, či má všetko tam, kde má mať. Deti zatiaľ neplánujeme. Máme ešte čas. Chceme si ešte užiť seba navzájom.

Mohol si postrehnúť, že som od Teba dosť odlišný. Máš tri deti, tretiu manželku. V práci máš za sebou rôzne aféry a aférky so ženami. Veľa cestuješ, z môjho pohľadu aj dosť v živote riskuješ, tak Ti možno mohol napadnúť fakt, ktorý napadol mne. Som ja vôbec Tvoj syn?

Čo povieš, nemali by sme mojej mame napísať spoločný list? Čo si o tom myslíš? Alebo jej napíšeš len Ty, aby som niečo nepokašľal? Otec, premysli si to! Vieš, aby som bol úprimný, mne je to celkom jedno. Ja som prežil pekné detstvo aj mladosť, teraz si žijem tiež celkom fajn. Je mi úplne egal, kto som, čo som a odkiaľ som. A Táňa si určite myslí to isté. Viem, že sa jej ani nemusím pýtať.

Tak odpíš, ja Ti už na túto tému písať nemie­nim, nemaj obavy. A keď chceš, zavolaj!

 

Dni sa rýchlo míňajú

Pani Kaliská sa pozrela von z okna. Áno, deti sú na dvore. Aj jedno, aj druhé, aj tretie. Pozrela sa na kvety na parapete, všetky sú tam, prvý kvet, druhý aj tretí. Pozrela sa do zrkadla a bola tam. Jedna.

Vyzerá, že všetko je v poriadku. Je práve čas chystať obed. Ale ona sa stále radšej pozerala von oknom na hrajúce sa deti. Okrem svojich videla na dvore aj iné. Kým ich porátala, trochu sa zamračilo. Stále sa jej zdalo, akoby tých detí bolo akosi menej oproti iným dňom. Tak si rýchlo obliekla kabát, obula to­pánky a zviezla sa výťahom dolu na dvor. Ocitla sa vonku a detí zrazu na dvore nebolo. Ani jej deti.

Nie, nespanikárila, asi sa jej to všetko do­motalo. Myslela si, že je sobota, ale asi je streda a všetky deti sú v škole. Aj jej deti. A keď bola na balkóne, tak bola asi sobota. Tie dni sa tak rýchlo míňajú, že človek stráca pojem o čase. Ako tam stála a premýšľala, začalo pršať. Keďže nemala dáždnik, rozbehla sa do domu.

Keď sa v byte zase pozrela z okna na dvor, prestalo úplne pršať a vyšlo slnko. Pomyslela si, že je už najvyšší čas, aby zobudila deti, aby neprespali celý slnečný deň. Dala na sporák zo­hrievať mlieko na ranné detské kakao. Pomaličky otvárala dvere do detskej izby. Keď ich otvorila, uvedomila si, že za tými dverami už nie je detská izba, ale manželova dielnička na drobné domáce práce, ktoré boli pre neho ako hobby. Deti sa už ako dospelé dávno odsťahovali. Obrátila sa vo dverách a na sporáku vypla kohútik pod hrncom zohrievaného mlieka. Manžel predsa kakao nepi­je, mala by zohriať vodu na čaj. Ale potom jej napadlo, že ani manžel tu už predsa nie je. Už je dávno v nebi.

Zistila, že mlieko je už zohriate, naliala ho do šálky a zamiešala kakao. Občas si kakao dopraje aj ona sama, aj keď vie, že sa z neho priberá.

Zobrala si šálku k oknu, aby lepšie videla deti, ktoré sa hrajú na dvore. Dnes ich je akosi viac ako inokedy. Možno je už leto a niektoré sem prišli na prázdniny. Navštíviť svoje staré matky a otcov. Možno aj niektoré dieťa zazvoní pri dverách a zaspieva jej, starej babke, na rozveselenie nejakú pesničku. Na Vianoce to predsa niektoré dobré deti robievajú. Aj cudzím starým matkám a otcom.