Vyhľadávanie
vietor ma privial
cez železné
pletivo plota
do jeho ôk
sa chytila hrdlička
ako ja
do detského
chápania
v králičích očiach
vypuklých ako
šošovky
doznela hudba
len krv kvapkala
na zaprášený
bubon
hlavné bolo
horieť slabšie
a ľúbiť tvoje
ruky
zvyknuté
ohýbať železo
a lámať sny
keby sme žili v stredoveku
ty by si bol zrejme
vzdelaným a ľudomilným
mníchom
s ambíciami stať sa
predstaveným kláštora
ja by som bola
od pätnástich rokov
vydatá
matka ôsmich detí
a piatich anjelov
hoci by času bolo málo
občas by som
sliedila okolo kláštora
či sa objavíš
a doma by som
pri čmáraní
tvojej podobizne
do modlitebnej knižky
veľmi túžila
vynájsť fotoaparát
nie som doma
v živote
ani v poučkách
mám doma všetkých
okrem seba
na teba som natrafila
keď sa zrazil
priestor s časom
a mňa privalili
dnes teda hlcem
mestský prach
a suché poučky
trochu aj kvôli tebe
a píšem sci-fi
o tom
ako ti raz dám
domov
