Ukážka z diela

Marián Šidlík: Smutný augur

 

keď je rozpálená antuka

 

tak málo mi stačí

v lodžii v lete

s prižmúrenými očami...

pravidelný ping tenisovej loptičky

nožnicovité prelety lastovičiek

posúvanie fabrických vagónov

vrava z kaviarne...

akoby sa to nikdy nemalo

skončiť

 

 

fúkači skla

 

nádherne upotení

s ohnivou fantáziou vyčarúvajú

do priezračnej hmoty

z piesku

bizarné tvary kvetov

                    vtákov

                    mušlí

v každom záchveve

ich napnutých svalov a dychu

šuští... more

 

 

protestsong

 

obchytkané slnko

skĺzlo za obzor...

raky sa chystajú na svadobnú noc

(nahatí chalani) pri splave

zariekajú spln

a súmrak sa len tíško

červená...

 

 

modrý spl(í)n v nemocničnej izbe

 

za oknom iskria

ľahulinké vločky snehu

sestrička poletuje sem a tam

rad za radom vymieňajúc

infúziu

(akoby sa nechumelilo)

rozdáva nehu...

 

tvár

 

... mama sedí v kresle

zavinutá do deky

(je sychravý podvečer)

v rukách pátričky

na stole jablkový závin

ako z neho ubúda

tak pribúda tmy...

len Mesiac za oblokom

sa nemení

 

 

panoptikum

 

porezal som si prst

(nikdy sa nenaučím riadne

krájať chlieb)

nešikovne sa mocujem s fáčom

... za sklom verandy

ma s úžasom pozoruje mača

je zo mňa vo vytržení

(mi)au...!

automaticky mu nalievam rum