Čo ťa vlastne posunulo od filozofie k sociológii?
Ja som ako slovenský národ – všetko mi dochádza oneskorene. Ako vieš, študoval som filozofiu a matematiku. No potom mi došlo, že matematika nebola tá najlepšia voľba a o niečo neskôr som pochopil, že filozof, teda mysliteľ v pravom zmysle slova, zo mňa tiež nebude. Sociológia viac súvisela s bežným ľudským životom a v spojení s literatúrou a divadlom ma intelektuálne napĺňala.
Preberme si to ešte raz. Vedel si, že hlasovaním proti Anticharte si zapríčiníš nepríjemnosti. Stálo ti to za to? Keby si zdvihol ruku za, zmizla by v lese ďalších rúk, zrejme by si to nikto ani nevšimol.
Ja by som si to všimol.
Naozaj si sa v tých prvých dňoch či týždňoch Nežnej revolúcie ničoho nebál?
Nepodceňoval som situáciu, rátal som aj s represiou, no psychicky som si ju nepripúšťal... ťahal som líniu „étosu víťazstva“ – že sa nám darí, že to pôjde, že to je možné.
Čo bolo základom tvojej prezidentskej vízie?
Štyri S. Sebavedomé slobodné samosprávne Slovensko.
Keď som sa pripravoval na naše rozhovory, našiel som o tebe aj takéto vyjadrenie: „Martin Bútora je rešpektovaný kritický intelektuál.“ Vnímaš sa tak?
Či rešpektovaný, to neviem, trochu to znie ako gratulácia k jubileu alebo reč na pohrebe. Mne sa pojem kritický intelektuál celkom pozdáva, no nie som si istý, či väčšina ľudí vie, čo si má pod ním predstavovať.