Ukážka z diela

Mesačný brat

(autorský výber)

   X

Už nechcem byť podnecovateľom filozofických úvah,

prieči sa mi verejné pretriasanie metafyzických záležitostí,

zahanbujú ma kuloárové rečičky o nesmrteľnosti.

Čoraz viac sa v mysli zaoberám tichou mesačnou krajinou,

kde nebude potrebný dotyk k prejaveniu lásky,

kde žiadne slovo lásku nezväčší ani nezmenší,

kde ani myšlienka z lásky nič neuberie ani jej nepridá,

kde bude láska iba čistým stavom bytia, sine imitio et fine, teda

 bez počiatku a bez konca.

 

                                               X

Popúšťam uzdu trúfalosti a zapíšem, o čom načim zmieniť sa:

Keď človek kráča sám, je slobodný.

Keď kráčajú dvaja vedľa seba, sú slobodní a môžu sa milovať.

Keď sa pridá tretí, sú slobodní a prvý môže milovať druhého,

ten tretieho a ten zasa prvého.

Je dobré, keď sú takto slobodní a zaujatí osobnou láskou,

ale ešte lepšie je, keď sa milujú všetci traja vospolok.

Ajhľa, skutočnosť, ktorá ma bezo zvyšku stravuje.

 

                                               X

Trvalé vášne a pochybné cudzoložstvá v hmýrení davov,

osvojené obyčaje a skutky zrodené pod nátlakom v zástupoch.

A ja, strmhlav unášaný s dušou roztvorenou,

s pohlavím dokorán,

mierim k tej plebejskej procesii, vyčleňujem z nej

telo po tele a takto sa každého dotýkajúc,

cítim, ako sa kráti čas a ako málo chýba k tomu,

aby sme sa stali

bratmi v láske.