X
Už nechcem byť podnecovateľom filozofických úvah,
prieči sa mi verejné pretriasanie metafyzických záležitostí,
zahanbujú ma kuloárové rečičky o nesmrteľnosti.
Čoraz viac sa v mysli zaoberám tichou mesačnou krajinou,
kde nebude potrebný dotyk k prejaveniu lásky,
kde žiadne slovo lásku nezväčší ani nezmenší,
kde ani myšlienka z lásky nič neuberie ani jej nepridá,
kde bude láska iba čistým stavom bytia, sine imitio et fine, teda
bez počiatku a bez konca.
X
Popúšťam uzdu trúfalosti a zapíšem, o čom načim zmieniť sa:
Keď človek kráča sám, je slobodný.
Keď kráčajú dvaja vedľa seba, sú slobodní a môžu sa milovať.
Keď sa pridá tretí, sú slobodní a prvý môže milovať druhého,
ten tretieho a ten zasa prvého.
Je dobré, keď sú takto slobodní a zaujatí osobnou láskou,
ale ešte lepšie je, keď sa milujú všetci traja vospolok.
Ajhľa, skutočnosť, ktorá ma bezo zvyšku stravuje.
X
Trvalé vášne a pochybné cudzoložstvá v hmýrení davov,
osvojené obyčaje a skutky zrodené pod nátlakom v zástupoch.
A ja, strmhlav unášaný s dušou roztvorenou,
s pohlavím dokorán,
mierim k tej plebejskej procesii, vyčleňujem z nej
telo po tele a takto sa každého dotýkajúc,
cítim, ako sa kráti čas a ako málo chýba k tomu,
aby sme sa stali
bratmi v láske.