Ukážka z diela

Mikronauti

Mramorové stehy

 

Už som sa začínala cítiť

hladká a pevná

presne vymedzená

a zatiaľ moje vlasy:

                                  kresba magnetom

                                  dočasná mumifikácia

                                  intenzita citov na jedinej strane

                                  z bludného kruhu svätožiara

 

Tvojou dráhou

je jazyk v anestézii

tvoja drahá

s jazykom na háčiku:

 

                                  popoťahovaním k rozdvojeniu

 

 

 

● 

 

Chytám sa nitky

trhám sa

zošívam pery

(slinou?)

 

meliem si srdce jazykom

mýlim si jazyk so srdcom

 

po vyrezanom jaderníku

po citovom výbuchu

s kožou na zdrapy

byť obežnicou jablka

 

v reze obrazu

(vlas?)

kresbou najintímnejšou

 

 

 

 

Usmievam sa na zeleninu

s-novou citlivosťou

keď ju čistím krájam strúham

dotýkam sa...

horizont sa

                   zaobľuje podľa ruky

aby neha neskĺzla

tvárou k srdcu

ani od srdca

aby báseň

a čipka

rozpárané

rovnakodlhé nitkočiarky

boli

uzlom do rany

 

 

 

 

             Kombinácia

             kvetov a snehu

             v poézii žien

červená a biela

             krv na operačnom stole

             chirurgicky presný temnosvit

 

             Čo napísať na kožu

             aby malo zmysel

zarezať

             zapichnúť háčiky

             a stiahnuť?

 

             Pod snehom

             pod zemou

             pod kožou

             malé mrkvy

             hladké a lesklé prsty detí

             siahajú po niečom hlboko temnom

 

 

 

Tie poličky

 

by pokojne mohli byť riadkami

             na ktorých stoja a padajú

                                   písmená mojich slov

                   a slová mojich básní

 

aby som odhalila

existenciu preludov

ktoré so mnou celé roky žili

nepovšimnuteľné na spôsob predmetov

strojčeky pradúce pavučinu

vlastným zvukom

 

keď polievam kvety

chcem počuť

ako hltavo pijú

 

keď umývam riad

to čo mi uľpieva na prstoch

je strach

 

 

 

 

Snaha o úplné vyčistenie

roztriedenie zaznačenie

pred zrakom koho?

 

Začínam stále nanovo

za sebou nechávam čiaru vz(dychu)

 

Niečo čo treba ukrývať pred všetkými

čoho je stále viac

a: „Niet tu miesta!

 

Hovoriť veľmi veľa

dať voľný priechod úprimnosti

padanie šupiek

až po kryštalickú neúprimnosť

moje jadro

silueta nakreslená prachom

mimo premeny

ktorá sa dotkla všetkého naokolo

a smútok z nej

zo spôsobu akým ma obišla

v najmenšej možnej vzdialenosti

 

 

 

 

Úľak z ligotu

a ja sa ho vzdávam

skôr ako som mohla spoznať pôvodcu

marhuľové svetlo

vytiahnuté z kôstky za okraj

pokrčené

a zdanlivé ako sebaobjímanie:

pri pohľade od chrbta

aj tie najvlastnejšie ruky pôsobia cudzo

 

film

            bez akéhokoľvek deja

            ktorého plynulosť je zdanlivá

            ktorého zdanlivosť je plynulá

film

            na ktorý sa pozerám ako na vlastné telo

            z nadhľadu vlastnej hlavy

 

 

 

 

Obsedantná láska

k mikronautovi

jeho podoba

zmnožená muším okom

 

Čo pôsobí náhodne

zopakujem

 

Ak sa vlnivo pohybujem

len ústami napred

bez pocitu zúčastnenia

v bludnej zrenici

 

Stiahnem sa

zo zárodočnej pozície

preberiem

zástupnú funkciu sveta

 

 

 

 

Telo leží pri tele

v spánku

si kradnú myšlienky

 

neustále spomienky

 

premrhám príbeh

na verše

 

ponáram

a vynáram sa

z vody

cítim úľavu

smäd

 

celú škálu emócií

priehľadov do iných životov

 

ničím

a dávam do poriadku

povrchovo

povrchne

zdanlivo

 

vzdávam sa

niektorých vecí

akoby boli prekážkami

iných

nezastrene

nesúvisia

 

vzdávam sa

svojej jedinečnosti

existujem ešte raz

súbežne so sebou

v čase a priestore

pozorujem sa

zvonka

 

 

 

 

Moje vedomie je žĺtkom vo vajíčku

seba cíti(m) ako škrupinu

 

má také studené ruky

keď mi siaha na básne

 

odlúpne chrastu

a tým ju vráti krvi

 

stopky kvetín kreslia na dno

unášané prúdom

 

dážď zvnútornel v nádobách

po prebdenej noci

zväčšujú svoj objem