Vyhľadávanie
Milo nemilo
(úryvok z románu)
I
Môj budúci šéf prišiel s heslom von z hmotnej núdze, preto opustil málo lukratívny flek v rozvoze pečiva, kde mu neustále odpadávalo koleso, zlyhávali brzdy, triafal dopravné značky, priekopy, budovy a ľudí len preto, aby mali obyvatelia kadejakých krkahájov čo žrať, a teraz chce otvoriť krčmu.
„Treba sa postaviť na víťaznú stranu kapitalizmu,“ vysvetľoval po hokeji v sídliskovej papučkárni, v ten večer sme podľahli jogurťákom zo Sabinova po samostatných nájazdoch.
Zápas bol vzácne vyrovnaný, záchranka zasahovala spolu štyrikrát, dve zlomeniny utrpeli domáci, dve hostia.
Víťazná strana kapitalizmu sa podľa neho nachádza za barpultom Zariadenia pre trávenie voľného času, ako krčmu na amfiku pred časom prekrstila Európska únia.
Európska únia v nej pôvodne plánovala rozvíjať geoturizmus, ale vôbec jej to nevyšlo.
Mesto hostinec práve ponúka do prenájmu, predchádzajúci prevádzkovateľ so snahou premeniť podnik na telocvičňu neuspel.
Chalana sa pýtam, či vie, že pohostinstiev máme najviac na počet obyvateľov, že o tom písali noviny a novinári ani nedokázali spočítať všetky. Môj budúci šéf vraví, že presadiť sa v silnej konkurencii je výzvou pre každého poriadneho podnikateľa. A preto chce do tímu mňa.
Ja, povaľač, ktorý sa do konca dní chcel spoliehať už iba na mechanizmy sociálnej solidarity, ja, vysedávač, ktorého ctižiadosťou je len jesť, piť a viesť pohodlný život, stojím zrazu pred vážnym rozhodnutím.
Mám sa zaradiť medzi zberbu, ktorá si na živobytie zarába každodennou drinou, alebo si uchovať starostlivo vypestované postavenie darmožráča a budúcemu šéfovi povedať nie?
Nerád vravím nie, predovšetkým budúcemu šéfovi som už pekných pár mesiacov neodporoval. Keď sa vypytoval, či chcem pivo, či panáka, vždy som vravel áno, áno. A môj budúci šéf s radosťou okrádal rodinu, aby mi dole hrdlom mohla stekať omamná tekutina. Nemôžem ho teraz nechať v štichu, pomyslím si.
Navyše sociálku som práve prepil, netrvalo to ani dva dni. Pri našom skúpom sociálnom systéme nejde o žiadne umenie, oveľa väčšie bude preklepať to do ďalších dávok. Musím tiež vziať do úvahy, že doma mám len päť celých elemiek, jednu polámanú a trochu vyschnutého tabaku, ktorým sa vydymujú včely. Žiadny veľký kapitál.
To uľahčí moje rozhodovanie, budúcemu šéfovi poviem, že kšeft beriem.
XIX
Poviem vám, mal som v živote kadejakých šéfov.
Jedného som videl dohromady dvakrát. Raz, keď ma prijímal a zaželal mnoho úspechov, druhýkrát, keď ma vykopol. Vtedy mi zas vnútil veľa šťastia. Medzitým ubehlo pár rokov, počas ktorých som robil viac-menej hovno. Musel to byť mimoriadne zaneprázdnený muž.
Ďalší bol väčšinu času na inom kontinente a my sme sa museli prispôsobiť jeho časovému pásmu. Niekedy zavolal o tretej ráno, prečo nikto nie je na čete. O päť minút boli na čete všetci. Ospravedlnil sa, že ho mrzí, že nás zobudil uprostred noci, údajne zabudol, koľko je u nás hodín, a že nám želá ešte pekné sny. Vždy sme sa mu veľmi pekne poďakovali.
Iný bol z rodu dobrodušných. Raz ma po firemnom večierku odvliekol na barák a pridelil hosťovskú izbu. Pamätám si, že tam bola zima a modré steny. Z okna výhľad na garáž. Odvďačil som sa mu tak, že som nechtiac pobľul jeho pani. Keď sa potom znižovali stavy, bol som prvý na zozname. Viac to ale zrejme súviselo s tým, že nikto netušil, čo v tej spoločnosti pohľadávam, a najmenej som to vedel ja.
Ešte lepšie boli šéfky.
Jedna si dosť rada vypila, mojou úlohou bolo robiť jej spoločnosť. Vždy ráno ma po porade poslala po víno, ktoré
sme konzumovali až do obedňajšej prestávky. Po obede som šiel zväčša po ďalšie. Z jej rozprávania som pochopil, že má smutný až nešťastný život. Dodnes netuším, prečo si myslela, že vlastním recept na jej trampoty, mne stačilo, že sedím, pijem víno a nemusím sa venovať akejkoľvek inej činnosti. Nanajvýš som občas poznamenal niečo motivačné, povzbudzujúce.
Ďalšia bola náboženská fanatička, mala kanceláriu plnú ježišov. Obrázky, sošky, drevoryty, výšivky – všade samé výjavy utrpenia. Stále pritom vykladala o spasení, o tom, že človek potrebuje nádej. Nakoniec sa jej stav zhoršil natoľko, že ju museli dlhodobo hospitalizovať.
Iná si na mňa zasadla hneď prvý deň. Pre hokej. Každý chápe, že keď sa hrá štvrťfinále šampionátu, tak sa fandí, nech sa deje čokoľvek. Ona to nechápala. Posielala nás pracovať, a keď sme sa k tomu nemali, vypla nám prijímač, uchmatla ovládač. Vystúpil som v mene pracovného kolektívu a žiadal o jeho prinavrátenie. Keď to odmietla, postavil som sa do čela pochodu do najbližšej krčmy. Jeden gól sme kvôli tej krave aj tak prepásli.
Existuje ešte kategória šéfov potenciálnych.
Istý sa ma po dobre zvládnutom pohovore opýtal, či mám nejaké otázky.
„Nebolo by pivo?“ vyrukoval som.
„Pivo?“ začudoval sa.
„Hej,“ hovorím.
Chlap zožmolil čelo.
„Stačí aj desiatka,“ uskromním sa.
„Vy pijete ráno o deviatej pivo?“ žasol, akoby šlo o bohvieaký výkon.
„Väčšinou skôr, no dnes som ešte nemal,“ oznámim po pravde.
Vedúci sa odrazu zatváril dosť odmerane.
„Ale v našej spoločnosti nekonzumujeme alkoholické nápoje počas pracovnej doby, pane,“ povedal s dôrazom na slová našej a nekonzumujeme.
Vstal som, bolo vymaľované.
„To je veľmi mrzuté,“ rozlúčil som sa.
Škoda. Na prvý pohľad to bol sympatický človek, vedel veľmi pútavo hovoriť o mojej budúcnosti.
