Na rube času

neistá v ľútosti

vlastne ani neviem,

za čím by som mala

ľútostiť viac:

za miestami,

ktoré som nikdy nevidela

(hoci som o nich

toľko snívala),

alebo za tými,

ktoré som spoznala

a zanechala v nich

kúsok zo seba

a zo svojich snov

iba váhavo

iba váhavo

stúpam

k znakom

ako k horskému prameňu

(vysoko a ešte vyššie)

hoci:

chcela  by som

plným priehrštím

prelievať

do slov

svoje premlčané sny

 

uchýliť sa

… občas

len zo slov

zažiada sa stavať

malé krehké svety,

pozabudnúť

na lámavosť,

nedôveryhodnosť,

zradnosť,

ba aj malú nosnosť

materiálu

potreba uchýliť sa:

priamo pred očami

rozpadá sa

svet vonkajších vecí

hľadanie

hľadanie

tvaru

na sčerenej

hladine

dávneho jazierka

načúvanie

reči kaprov

a listov

vodnej paprade

v zábleskoch

lúčov

pred západom

slnka

stíšená

ozvena vĺn

v čoraz mäkšom svetle

hľadanie

slova

strácaného

rokmi

(očami dovnútra)

skrýša

občas sa ti žiada

uchýliť do skrýše

(a najmä) pred sebou,

v dokonale nepriestupnej,

aby do nej neprenikol

ani íverček z tvojho ja

mohol by to byť

napríklad útulok

pod kožou niekoho iného

a z neho cudzími očami,

len tak nezáväzne,

na dištanc

(a takmer ľahostajne

ku všetkému,

čo ti je dôverne známe),

prizerať sa sebe

ako vzdialenej

a cudzej

Z básnickej zbierky  Na rube času, ktorá vychádza vo vydavateľstve Iris.