Vyhľadávanie
Aj keď ostávam na zemi
Aj keď ostávam na zemi
ukrytý pred jej pálivými dotykmi do trávy
nikdy v sebe neutíšim
jej nespočetné strunky nepokoja
a sotva vysuším láske jej navlhnuté rukávy
keď viem že nebude nikdy celkom moja
A nikdy nebudem vedieť celkom presne
kedy príde
pohladí
a kedy vôbec nikoho neporaní
ako speváčikove nikdy nedokončené piesne
v letnom večernom bezstarostnom trilkovaní
A asi nikdy vopred neuhádnem kedy si vyberie
svoj oddychový čas na prímerie
a kedy sa v súboji dávno vyhratom
skríži zradne pálivá žihľava s pravým zamatom
Lavička z kameňa
Koľko spomienok ukrýva lavička z kameňa
koľko zabudnutej radosti a trápenia
akoby ich sama schovala do machu a do lístia
akoby čakala kedy ju konečne očistia
a iba starý zvon v diaľke niekomu zazvoní
a jeseň potichučky padá z jabloní
a vy len premýšľate kde je hore
a kde celkom na dne
a kto neviditeľný si k vám dnes neprisadne
možno že dieťa
možno otec
a možno slečna
v tajuplnej chvíli nekonečna
a kým studené Slnko načisto nedohorí
nad borovicami kdesi na Záhorí
maličký ďateľ nesmelo zaklope hore na agáte
a možno je to len dávny smútok
a vy ho nespoznáte
Na vnútornej strane viečok
Ako slepý básnik
čítam keď mi niečo
napíšeš tajne
na vnútornú stranu viečok
medzi nedokončené legendy
a starobylé rozpadnuté mapy
márne v nich hľadám
čo nás to tak veľmi trápi
na otázkach na neexistujúce odpovede
o tom kde sa to vzalo
a kam to všetko vedie
a čo je pred nami
a čo za nami
keď vnikáme do snov zakázanými bránami
a prečo je také krásne byť smrteľný
z citlivej kože
z mäkkých tkanív
a tvrdých kostí
keď pretláčame sny do bolestivej prítomnosti
Ako slepý básnik čítam v zatvorených očiach
verše ktoré tvoje prsty nikdy nedokončia
sú nekonečné ako more a jeho vlhké vlny
a ani ja tvoju túžbu nikdy celkom nenaplním
Lode aspoň zmiznú bez stopy
Prečo mi to len napadlo
že je ako pohľad do zrkadla
a to puknuté zrkadlo
mi niečo pekné ukradlo
kým ešte ani celkom nevychladla
A možno to tak s láskami chodí
keď vykradnú unavenú hlavu
ako s osudmi zablúdených lodí
ktoré nakoniec niekto vyslobodí
no do prístavu nikdy nedoplávu
A potom odídu ako vody potopy
alebo v nich iba niečo zhorí
no nie je to nikdy celkom bez stopy
ako keď sa krásna loď potopí
pod nánosy z presolených morí
Partie v konskej koži
Podstatné sú kombinačné schopnosti
vravia všetci majstri v šachu svorne
a možno sa nejaký kráľ nazlostí
no je to skôr o koňovi a o kráľovnej
A s takým arzenálom zákerných zbraní
a úskokmi najťažšieho kalibru
nemožno dúfať že ho neporaní
a iba blázon by stavil na výhru
A koho to trápi
nech pokojne beží
v tajomnom labyrinte čierno-bielych polí
na hradby z takmer nedobytných veží
kde každý omyl nezmyselne bolí
A kráľovná mu veľmi nepomôže
niet o tom ani zmienky v žiadnom zákone
ako sa zmestiť do vlastnej kože
keď sa zaľúbení muži menia na kone
