(ukážky)
EŠTE JEDNO DIEVČA Z ULICE
Skorumpované srdce
a okato vybombardované úspechy.
Sliznatý pocit veľkorysosti,
keď sa zmráka a viečka padajú,
rútia sa do spánku. Štíhla ako lacná bižutéria
Skomolenou rečou lanárila ma do svojich
náručí
hrozne škuľavá pobehlica niekde na ulici.
Obcovanie s úzkosťami,
každé ráno potom do ohlúpnutia
šepkať: samé nešťastie!
Taxíky ako nebožtíci sliedia po noci zimy.
Sedím na zadnom sedadle, fajčím
a hladkám kolená samotárskej čarodejnici.
ONA HOVORÍ
Veľa nocí. Veľa dní...
Rúry a mozgy sivých predmestí,
kde ženy kašlú na lichôtky:
„Takýto svinský život,
takáto citová kalamita...“
Roky sa rodia bolestne,
nemajú nárok na podvod!
„Takýto svinský život...“
PYŠNÝ
Vraj rinčanie skiel, chvat,
brat bude vešať brata, zem sa roztvorí,
nestihneš zalomiť rukami.
Odpusť, Pane, ale pýcha mi káže neveriť...
Pretože po treťom zakikiríkaní
prvá vstane najkrajšie z lások mojich
stratených,
Postaví na kávu, zapletie si vrkoč
a hlasom ako z úsvitu detstiev,
keď svet bol jedinou nádhernou púťou
za šialenstvom, zavolá nás k stolu.
Budeme zase šťastní...
SAMÉ ZLATO
Zlato, samé zlato, blyšťavé zrkadlenie!
Zlato a výčitky svedomia.
Garantuje šialenstvo jediným slovom.
Ušľachtilé plemeno trhanov krotí vzlyky,
navždy s jazykom vyplazeným.
A deti? Kde sú deti?
Všetko je preč,
obrazovka vzlyká naprázdno,
vypli prúd...
PREČO MLČÍM?
Úzkostné vyčkávanie, čakanie...
Hocikto má dnes chuť zblázniť sa dokonale,
bez mihnutia oka pochrúmať si jazyk,
zamknúť sa v kúpeľni.
Sme odsúdení na čakanie...
Prečo mlčím, keď viem,
že potrebuješ počuť môj hriešny hlas,
hocičo, notu, srdcový krach?
Prečo nepoviem aspoň prepáč,
keď som ti včera tak veľmi ublížil?
PRE TEBA O INEJ
Zabudni na strateného samotára,
vykáž z driemot boľavé škriepky.
Všetko je obraz žiaľu a ničoty –
kto z nás potreboval takýto cirkus?
Zabudni na blázna s básničkami,
ktorý každú noc zbieral rosu z odkvapov
a napájal nedozerný smäd čvargy žobráckej.
Zabudni, zabudni, neprosím, žiadam,
veď láske som verný,
milujem inú...
KONEČNÁ
Zomieranie bude nežné a krehké,
nalinajkované ako necesér...
Zatvoriť oči, posledný výdych –
ozveny zlých dní sú preč,
nikto už nezdvihne slúchadlo,
srdce spľasne, duša sa zabelie.
Vitajte...