Ukážka z diela

Nonstop

pst!

 

stála tam taká sama

s naširoko roztvorenými očami

s tielkom tykadielkom

vedel som že prišla

z druhej strany zrkadla

bola taká nevinná

že sa mohla hrať aj s hadmi

keď som sa jej chcel opýtať

čo tu robí v tejto

zelenej noci plnej tigrov

povedala pst

veď sa mi iba snívaš

a potom pozri koľko diamantov som

naplakala

 

lucinka halucinka

 

(Nonstop, 1981)

"Túto báseň pokladám za jednu z mojich najkrajších a pre mňa najdrahších. Ako všetky básne tohto druhu som ju nevymyslel, ale ona si ma objednala, a musel som ju napísať. Dlho som si myslel, že Lucinka Halucinka – meno, ktoré som jedného dňa našiel, je básnickou licenciou, výmyslom, metaforou… Najprv som si myslel, že je to naša ešte nezrodená dcéra. Potom som sa stretol so skutočnou nositeľkou tohto mena a prišiel som k šokujúcim zisteniam. (Pst.) Niečo musí ostať pochované, niečo privedené k životu, niečo zamlčané, niečo vyrieknuté. To, čo som o tom všetkom vyriekol, je v tejto básni. Je to vizionárska báseň. Niečo z nej sa už uskutočnilo, niečo sa ešte len má stať.  Keď som text po napísaní ukázal Štefanovi Moravčíkovi, bol z neho taký nadšený, že mi navrhol, aby som takto pomenoval celú zbierku, ktorú som vtedy komponoval. Múdry redaktor knižky Jožko Gerbóc mi povedal: Neboj sa, ty ešte o Lucinke Halucinke napíšeš. A mal pravdu. Lucinka prešla do knihy Krajiny Agord a ešte do niekoľkých ďalších textov. A zbierka sa ostala volať naďalej Nonstop.