Ukážka z diela

O príjemných pocitoch

Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin. Príbeh rozpamätávania

Jestvuje náuka o pocitoch, je rovnako nespochybniteľná, ba dôležitejšia, než akákoľvek iná prírodná veda. Sú filozofi, ktorí sa svojimi pozorovaniami naučili od prírody niektoré zákonitosti, kde vyniká jasný dôkaz, tak ako v geometrii. Že by to, čo sa deje v tele, bolo pre ducha naj- dôležitejším predmetom poznania? Že by človeku hrubá nevedomosť bránila vidieť zmeny, ktoré pociťuje v sebe samom? Iste, rôzne stupne fyzikálneho pohybu majú tú prednosť, že sa dajú vyjadriť číselne a ponúknu rozsiahly materiál matematickým výpočtom; hoci naše pocity nijako nemôžeme zmerať, rozlišujeme ich veľmi presne, aj keď nemôžeme pozorovať to, čo predchádza ich vzniku, ani to, čo ich sprevádza a vedie k zániku. Že teda v teórii pohybu prekonáme, ak sa to takto dá povedať, s kompasom v ruke nekonečnosť priestoru a času; v úzkom rámci teórie pocitov nemôžeme ašpirovať na takú- to oslnivú cestu, ale mohla by byť takmer taká istá, ak sa oprieme len o nespochybniteľné fakty a rôzne idey.