Vyhľadávanie
Keby som mala motorku
Fúka vietor... Moknem... Dážď... Milenky sa nečakajú, milenky sa opúšťajú. Viem si predstaviť, ako ľúbi chlap. Inak... Zhruba... Lásku iba načrtne. Viem si predstaviť, aj ako ľúbi žena. Chce čosi divadelné, sladké (ako čokoláda), dramatické, chce, aby sa kvôli nej niekto tragicky tváril, aby to bolo a bolelo ako vo filme, aby ľuďom viali vlasy a v otvorených oknách záclony. A aby veľké čierne kocúry (kocúri!) mali v bránkach vlastné dvierka, aby nimi prechádzali z izby do izby, z izby do izby (prípadne aby vonku pršalo) a aby ten izbový pokoj bol taký mäkučký a tichý, akoby ho niekto vzal do rúk, začaroval a zabudol naň – aby to bol pokoj akoby zabalený do tučnej voňavej slaninky. Ženy majú rady takúto slaninku! Ženy sa modlia za to, aby si na slaninku niekto nespomenul a nezjedol ju!
Pouličné lampy klebetia. Prší. Pš. Celá som hore nohami. Cesta je plná mokrého prachu, boľavo na nej revú autá. Keby som bola cesta, dávno by som zomrela. Dážď v prachu pekne vonia a z kanálov sa dymí ako z polievky (kde je peklo?). Je tma, kostolná veža hľadí do neba a z diaľky pripomína dve zopnuté dlane, modliace sa bohvie (Boh vie?) ku komu, k čomu. Je mi zima, je mi tma...
Milenky sa nečakajú, milenky sa opúšťajú... A tak som si myslela, že sa vo mne zbiera nejaké veľké prekvapenie, v noci som sa zobúdzala, kontrolovala som tmu za záclonami, či nešvindľuje, vymýšľala som si vlastnú inosť a inakosť, premýšľala som o chvíli, kedy a kam zacielim svoju nežnú mušku, ale zrazu všetko naopak, dvere sa otvárajú, v bruchu mám prievan a toľko ľudí sa v mojom svete špacíruje, prechádza, robí vo mne neporiadok, skaluje hore-dolu, tu aj tam, že sa cítim ako park...
Ľavou rukou sa klame, pravou nie. Pravou sa stopuje. Do kelu! Keby som mala motorku! Velikánsku, čiernu, voňavú. Takú, čo z diaľky vyzerá ako vianočný stromček. Keby som mala motorku – to by boli Vianoce! Aj tým lampám je zo mňa smutno.
V daždi sa krútia motýle a akési drobné muchy. Vždy ako malý fagan, postávajúc pri ceste, závidím mužom to nahrubo, závidím im motorky. Vôňu benzínu a kože, vôňu naolejovaného plechu, spätné aj nespätné zrkadielka... Moja motorka, vianočný stromček, by letela ako anjel, vtáci by sa báli, cesta by si vzdychla a tráva by stonala vo vetre! Prižmúrila by som oči a pozerala iba na cestu. A rýchlosťou by sa cesta zužovala a zužovala a okolo seba by som nevidela nič, srdce by sa mi trepotalo v teple, počula by som len cinkot svojho vianočného stromčeka a z mojich očí by čoskoro zostalo iba jedno-jediné, ktoré by videlo cestu, a nič viac. To by boli Vianoce! To by bola slaninka!
Slzy mi zvonia ako podkovičky. Raz si kúpim motorku... Raz si kúpim... Raz si... Raz...
Mať dieťa
Na nebi grúli slnko. Bábätko klope na dvere. S každým zaklopaním akoby do mňa udrel blesk a nalomil ma. Valí sa ako divá voda, čo stŕha brehy, zalieva môj svet. Akoby sa zo mňa dral celý sprievod človiečikov.
Bola som prievozník medzi dvoma svetmi. Obruč praskla, chlapček zo mňa vyžblnkol. Dverami z môjho sveta vyšiel, oknom sa doň vpratal. (Počujem čľupkať svoje slizké dno.) Zaslúžim si zlatý rozprávkový groš.
Ráno kohúty prikikiríkali novučičký deň, naozajstnú nedeľu. Obloha bola nízko, nizulinko a spúšťala sa k zemi ako pavúk. A vietor fúkal a fúkal... Vinuško dostal meno po dedovi. Nech sme rodina ako klbko.
Bradu má zababranú od mlieka, na svet akoby pozeral spod ľadu – vidí iba tiene a hmlu, a predsa je tu doma viac ako my dvaja. Ustavične mu hlad klopká v žalúdku. Chcem byť naozajstná mama, skáčem mu okolo riti – natriasam svoj pyšný páví chvost.
Oboch nás tento krpec postavil na krídla. (Aj ty chodíš hrdý ako Modrofúz.) Akoby nám našiel výhovorku. Čušíme ako voš pod chrastou. A to sme mali na rováši toľko, až som sa bála, že to naše jabĺčko nebude mať kam padnúť. Dobre, že padlo, a že tu bolo včera, bude dnes aj zajtra, do nedele aj po nedeli, večer aj ráno, skrátka každý, každučičký deň. Zavše mi býva za nami dvoma smutno. A malý Vinco je mi ako drevu uzg. Fajka zhasla. Zhasla som ako hviezda na nebi. Je zo mňa mama, veľká ako cisternová loď. Loď plná mlieka.
Preplávala som cez vzdúvadlá – mám hlbšie dno.
