Ukážka z diela

Paternoster

(autorský výber)
Paternoster

Základy chôdze

 

Nebeské a pozemské cesty sa prelínajú

Občas sa pristihnem pri tom,

že chodník, po ktorom kráčam, nie je na mape

 

Spoznávam to podľa vznášajúcich sa hrablí,

motyky a rýľa po otcovi a po mame

 

V svetelných zábleskoch ich zahliadnem v lístí,

medzi štíhlymi kmeňmi stromov

 

Sú s nimi fauna a flóra, ktoré nepoznám

Chocholaté vtáky, obrovské kalichy kvetov,

mandragora

 

Dierou v plote vchádzam do opusteného areálu,

po vykývanom rebríku

zostupujem do prázdneho bazéna

 

V modrých plochách pobývajú

figúry čistého jazyka,

vidia ma, ale nedávajú sa mi spoznať do konca

 

Obrátené dolu hlavou navigujú ma,

určujú základy mojej chôdze

 

Meander rieky

 

Dovidím na skalný útes, plný vodných vtákov

Reliéfy kresieb sa odrážajú v zrkadle vody, 

prvé vzlietajú z druhých, aby sa zahniezdili

 

Navštevujú ma divé kačice a husi, labuť s lyskou,

bocian, rybárik aj čajka

 

Pridávajú sa potápka s kúdelničkou,

kormorán a volavka, kaňa so žltou škvrnou

v mojom oku 

 

Stačí otvoriť šuplík na kuchynskom stole,

kam sme odkladali rybársky vlas

Vyšplhať sa po ňom na temeno, uvidieť

meander rieky

 

To, čoho sa nesmiem zľaknúť, je duch

 

Rúra

 

Pod jazerom je ruina domu, v ktorom sa kedysi žilo

Svedčia o tom mrazmi pokrútené slivky,

držiace sa koreňmi záhrady

 

Po schodoch z opracovaného kameňa

vystupujem pod pohyblivé škridle nepokoja

 

Múry ma oddeľujú od hlučných motoriek, brázdiacich

kopce s vybuchujúcou energiou tínedžerov,

zanechávajúcich za sebou hmlu z výfukových plynov,

roztrhanú trávu, asymetrický dezén v blate

 

Vchádzam do kuchyne, kde nie je nič,

len rúra

 

Ženské brucho s pupočníkom

Večne otvorené lono, kde je jedlo, dieťa, duša

 

Matka, ktorá čaká

Otvára ústa a učí hovoriť tmu