Základy chôdze
Nebeské a pozemské cesty sa prelínajú
Občas sa pristihnem pri tom,
že chodník, po ktorom kráčam, nie je na mape
Spoznávam to podľa vznášajúcich sa hrablí,
motyky a rýľa po otcovi a po mame
V svetelných zábleskoch ich zahliadnem v lístí,
medzi štíhlymi kmeňmi stromov
Sú s nimi fauna a flóra, ktoré nepoznám
Chocholaté vtáky, obrovské kalichy kvetov,
mandragora
Dierou v plote vchádzam do opusteného areálu,
po vykývanom rebríku
zostupujem do prázdneho bazéna
V modrých plochách pobývajú
figúry čistého jazyka,
vidia ma, ale nedávajú sa mi spoznať do konca
Obrátené dolu hlavou navigujú ma,
určujú základy mojej chôdze
Meander rieky
Dovidím na skalný útes, plný vodných vtákov
Reliéfy kresieb sa odrážajú v zrkadle vody,
prvé vzlietajú z druhých, aby sa zahniezdili
Navštevujú ma divé kačice a husi, labuť s lyskou,
bocian, rybárik aj čajka
Pridávajú sa potápka s kúdelničkou,
kormorán a volavka, kaňa so žltou škvrnou
v mojom oku
Stačí otvoriť šuplík na kuchynskom stole,
kam sme odkladali rybársky vlas
Vyšplhať sa po ňom na temeno, uvidieť
meander rieky
To, čoho sa nesmiem zľaknúť, je duch
Rúra
Pod jazerom je ruina domu, v ktorom sa kedysi žilo
Svedčia o tom mrazmi pokrútené slivky,
držiace sa koreňmi záhrady
Po schodoch z opracovaného kameňa
vystupujem pod pohyblivé škridle nepokoja
Múry ma oddeľujú od hlučných motoriek, brázdiacich
kopce s vybuchujúcou energiou tínedžerov,
zanechávajúcich za sebou hmlu z výfukových plynov,
roztrhanú trávu, asymetrický dezén v blate
Vchádzam do kuchyne, kde nie je nič,
len rúra
Ženské brucho s pupočníkom
Večne otvorené lono, kde je jedlo, dieťa, duša
Matka, ktorá čaká
Otvára ústa a učí hovoriť tmu