Ukážka z diela

Pavol Garan - Jednotlivec (Trochejský kôň)

 

Zavriem oči z jedovatých bobúľ,
nechcem vedieť, kto ťa teraz objal.
Ráno hádam, kto ma v noci obul,
ľahší o svoj vytrasený obal.

Vyškieram sa... Kto si ku mne sadne,
rozumie. A sedí v nedohľadne.

Proti svojej vôli som si všetkým:
píšem, ale osloviť sa niet kým.

Márnosť
(na okraj čítačiek v dúpätách poézie)

Čaj a tesné spodky
(ave, noblesa!),
kážem spoza bodky:
Hlavy, dole sa!

Nezávidím vtákom
(ani pod nátlakom).

Duše v povetrí...
Klam slam poetry.

 

Duchárina

Už ti nohy stoja dupkom
(v akej teraz kríze?).
Kiež sa zavrú nad holúbkom,
a nech vás hrob hryzie.

Ako nebojácne dupe
tvoj holúbok na ústupe...

V tme sa zo sna strhla
iba prázdna truhla.

Balada ako vášeň

 

1

Zabíjaš ma s citom,

keď nič necítim –

predtým, potom, pri tom.

Zabíjaš ma s citom,

ja som medzitým.

Nerozmyslím si to.

Zabíjaš ma s citom,

keď nič necítim.

2

Voňavú a oblú

ťa dnes odmietam.

Aj ty si ma obľúb.

Voňavú a oblú

ťa mám presne tam –

kde ťa zase nóbl,

voňavú a oblú

z lásky odmietam.

3

Povedz, povedz, povedz

(kto si, miláčik)

niečo zbrusu nové!

Povedz, povedz, povedz...!

Pravda nestačí.

Z možných citosloviec,

vyber si a povedz,

kto si, miláčik!

 

4

Rok má dvanásť júlov,

keď sa vydarí...

So snehovou guľou

čakaj dvanásť júlov,

sŕkaj campari.

A potom ma ulov.

Rok má dvanásť júlov,

keď sa vydarí.

5

Sen slepého míma

chveje nábytkom,

že sa zaujíma.

Sen slepého míma

k našim zážitkom...

Objím, obíjdi ma,

sen slepého míma

chveje nábytkom.

6

Jeden vrelý gaštan

chladím na dlani.

Dlaňou sa ho zastaň.

Jeden vrelý gaštan

po milovaní...

Chyť sa môjho plášťa,

jeden vrelý gaštan

podrž na dlani.

7

Biele ciferníky

zmlčia rukami

v meste bez kroniky.

Biele ciferníky,

prázdno za nami.

Nečakaný nikým.

Biele ciferníky

mlčia rukami

8

Slina z čista ďasna –

nič nám nenesie.

A mala byť spásna.

Slina z čista ďasna

k vašej noblese!

Odsadnem si k básňam –

slina z čista ďasna

mi nič nenesie.

9

S neskrývanou smrťou

reptám na Záver:

vymetenec kútov.

Neskrývanou smrťou

vonia baza, ver,

že je mi to ľúto.

S neskrývanou smrťou

reptám na záver.

10

Všetko ide hladko

ako po mašli –

poetickou skratkou.

Všetko ide hladko...

Krv tam nenašli,

moje neviniatko.

Všetko ide hladko

ako po mašli.

11

Nevinný sa vraciam

poza pozadie

k rozdrobeným prácam.

Nevinný sa vraciam,

v skromnom náklade...

Opúšťaš ma, spiaca.

Nevinný sa vracia

poza pozadie.

P. S.

Neviem za čím smútim

medzi slovami.

Za raz vyrieknutým?

Neviem za čím smútim,

ale nedá mi –

mlčím s prihliadnutím

na to, za čím smútim

medzi slovami.

Z básnickej zbierky Jednotlivec, ktorá vyšla v košickom vydavateľstve Dali.