Zavriem oči z jedovatých bobúľ,
nechcem vedieť, kto ťa teraz objal.
Ráno hádam, kto ma v noci obul,
ľahší o svoj vytrasený obal.
Vyškieram sa... Kto si ku mne sadne,
rozumie. A sedí v nedohľadne.
Proti svojej vôli som si všetkým:
píšem, ale osloviť sa niet kým.
Márnosť
(na okraj čítačiek v dúpätách poézie)
Čaj a tesné spodky
(ave, noblesa!),
kážem spoza bodky:
Hlavy, dole sa!
Nezávidím vtákom
(ani pod nátlakom).
Duše v povetrí...
Klam slam poetry.
Duchárina
Už ti nohy stoja dupkom
(v akej teraz kríze?).
Kiež sa zavrú nad holúbkom,
a nech vás hrob hryzie.
Ako nebojácne dupe
tvoj holúbok na ústupe...
V tme sa zo sna strhla
iba prázdna truhla.
Balada ako vášeň
1
Zabíjaš ma s citom,
keď nič necítim –
predtým, potom, pri tom.
Zabíjaš ma s citom,
ja som medzitým.
Nerozmyslím si to.
Zabíjaš ma s citom,
keď nič necítim.
2
Voňavú a oblú
ťa dnes odmietam.
Aj ty si ma obľúb.
Voňavú a oblú
ťa mám presne tam –
kde ťa zase nóbl,
voňavú a oblú
z lásky odmietam.
3
Povedz, povedz, povedz
(kto si, miláčik)
niečo zbrusu nové!
Povedz, povedz, povedz...!
Pravda nestačí.
Z možných citosloviec,
vyber si a povedz,
kto si, miláčik!
4
Rok má dvanásť júlov,
keď sa vydarí...
So snehovou guľou
čakaj dvanásť júlov,
sŕkaj campari.
A potom ma ulov.
Rok má dvanásť júlov,
keď sa vydarí.
5
Sen slepého míma
chveje nábytkom,
že sa zaujíma.
Sen slepého míma
k našim zážitkom...
Objím, obíjdi ma,
sen slepého míma
chveje nábytkom.
6
Jeden vrelý gaštan
chladím na dlani.
Dlaňou sa ho zastaň.
Jeden vrelý gaštan
po milovaní...
Chyť sa môjho plášťa,
jeden vrelý gaštan
podrž na dlani.
7
Biele ciferníky
zmlčia rukami
v meste bez kroniky.
Biele ciferníky,
prázdno za nami.
Nečakaný nikým.
Biele ciferníky
mlčia rukami
8
Slina z čista ďasna –
nič nám nenesie.
A mala byť spásna.
Slina z čista ďasna
k vašej noblese!
Odsadnem si k básňam –
slina z čista ďasna
mi nič nenesie.
9
S neskrývanou smrťou
reptám na Záver:
vymetenec kútov.
Neskrývanou smrťou
vonia baza, ver,
že je mi to ľúto.
S neskrývanou smrťou
reptám na záver.
10
Všetko ide hladko
ako po mašli –
poetickou skratkou.
Všetko ide hladko...
Krv tam nenašli,
moje neviniatko.
Všetko ide hladko
ako po mašli.
11
Nevinný sa vraciam
poza pozadie
k rozdrobeným prácam.
Nevinný sa vraciam,
v skromnom náklade...
Opúšťaš ma, spiaca.
Nevinný sa vracia
poza pozadie.
P. S.
Neviem za čím smútim
medzi slovami.
Za raz vyrieknutým?
Neviem za čím smútim,
ale nedá mi –
mlčím s prihliadnutím
na to, za čím smútim
medzi slovami.
Z básnickej zbierky Jednotlivec, ktorá vyšla v košickom vydavateľstve Dali.