Vyhľadávanie
Byť, či nie
V slzách som vyprevadil dymového motýľa
(a celý zvyšok noci bavil hostí tykadlami).
Pohneval som si chutnú žabku, čo sa zaňho modlila,
že teraz vážne neviem, ako na ňu, mami.
Tlačím sa bruchom na pult, mám tu rozčítané zrkadlá,
v ktorých sa cez uličku kĺžu zlatí ocinovia.
Vraciam sa k stránke, čo mi od minula celkom vypadla,
len vlastná minulosť je medzitým už dávno nová.
Z vianočnej výzdoby sa odlomila halúzka
a ja som rýchly, zlý a smädný v nehumánnej dobe –
v hostinci Evy B. sa na obsluhu nestrieľa a nelúska!
V hostinci Evy B. a súkromne je všetko po starom:
mám len dve možnosti – a vyberám si obe,
keď ráno stúpam do schodov a v predklone sa zrážam s poštárom.
Úzkosť
Naoko ešte hrdá.
A naokolo tma.
Spusť riasy, oploť ma,
lebo ma nájdu ľudia,
ukážu na mňa v pustom
dni zahroteným prstom.
O čom snívam pri zvážaní dreva
Rozbitým dvorom krochká kaki Praga,
kníšem sa nad kabínou na hrabových metroch,
hlbokým nádychom som zabral miesto pre troch –
na sloňom chrbte cúvam do Kartága.
Mám zásluhy a hlad a za hrsť brusníc
a aj inak som historicky drsný.
