Ukážka z diela

Peter Macsovszky - Gestika

Gestika

GESTIKA (úryvky)

+++

Túto báseň som nikdy nenapísal.

To, čo tu predkladám, je úlomok,

*

smietka.

*

Unikla záhube, unikla mojej ostražitosti.

Tajne kdesi pretrvávala,

prežila svoj osobný nečas.

Prežila úbytok metafor, aby sa dnes,

tu, na chvíľu, sama zmocnila napätia

rozčesnutých metafor.

 

+++

Žiaľ, len čo som túto báseň dopísal,

položil som ju niekam

a dodnes som nezistil kam.

Musím teraz žiť v byte s hotovou básňou

na neznámom mieste.

Musím žiť s pocitom,

že aj taký malý priestor,

akým je tento byt, obsahuje ešte

neznáme teritóriá,

nebezpečné exotické krajiny,

pahltné pukliny, v ktorých miznú:

*

dopísané básne.

 

+++

Vždy som túžil

napísať niečo trvalé.

Niečo, čo by

dnes večer ešte

zabávalo,

a s čím by sa potom

zajtra dalo

bez obáv vyjsť na ulicu.

Napísať niečo

nezničiteľné,

aby si potomkovia

mohli chváliť múdrosť

dávnych.

*

Vyhĺbiť myšlienku

do vody.

 

+++

Chcel som, ale čakalo ma

len zlyhanie, pokus práve

dodýchal.

Túto báseň som chcel

napísať na ohnutý pancier

kameňa – vlhkosť ma

umlčala.

Potom som skúšal

na tvár skaly –

maska popraskala.

Aj teraz, keď to skúšam tu,

cítim sa odmietnutý.

*

Prestávam rozumieť písmu:

nestvoril som ho.