Pevné hviezdy

PASTIERI, SÚPÚTNICI SLNKA,

ženú čriedy do bezpečia, tušia boj.

Zostanú po nás aspoň zrúcaniny mesta?

Navzdory tabu tu ktosi z vyhnanstva

vykrikuje verše. Neskoro.

Ranený vojak oželel slávu. Hodiny

sa samy uviedli do pohybu.

Ako každé víťazstvo, aj toto bude

POCHYBNÉ.

UŽ NEPOMÔŽE DÁŽĎ, VÄZNIA MA

skutky, korene pýru.

Nedorástol som.

V tvári sa večne strieda úškľabok

anjela s úsmevom diabla.

Strážme si tajomstvá, buďme pozemskí!

Svedomie, mučiareň,

v ktorej sa napĺňa údel,

PRACUJE POTICHU.