Ukážka z diela

Pohyblivý breh

únava materiálu

štvrť

pol

tri štvrte

celá

 

jedna hodina

požiera druhú

 

píšem na hladinu papiera

dúfajúc

že sa konečne spoja

dva unavené magnety

v mojej mysli

 

nie som si istý

či budeš potrebovať

túto báseň

nie som si ani istý

či ju potrebujem ja

 

 

jedno zo smiešnych podobenstiev

prechádzam sa v hmle

každú chvíľu ma pobozkajú

čiesi vlhké ústa

každú chvíľu prejdem

nejakým okoloidúcim telom

každú chvíľu vojdem

do cudzieho rukáva

občas ma ktosi chytí za ruku

a už mi ju viac nevráti

každú chvíľu mnou preletí

neznáma tvár s horiacou cigaretou

a keď sa nakoniec

vrátim domov

zisťujem

že som sa s niekým vymenil

 

 

hodina geometrie

kocka kváder kužeľ hranol

opakujú žiaci po učiteľovi

a s každým slovom

vstupujú do čarodejného vajíčka

 

učiteľ má okrúhle okuliare

s polomerom 2 cm

a na tabuľu píše rozmery sveta

 

aké je to skvelé

keď sa človek môže pustiť

do presne vymeraného vesmíru

kde aj čierne diery

majú svoju hĺbku

šírku

výšku

 

kocka kváder kužeľ hranol

opakujú žiaci po učiteľovi

a vonku nad oblokom

geometriou spitá lastovička

 

stavia ďalšie

dokonalé hniezdo

 

 

tunel päť minút pred mestom

náhodou prší

a dážď je krásny a smutný

ako vždy na železnici

 

modrasté a fialové svetlá

rozpúšťajúce sa v hmle

nás vťahujú do ďalekej hĺbky

 

vtedy myslím

na október v železničnej zemi

na studenú hrdzu

a na to

či ma budeš čakať

pri stánku s včerajšími novinami

 

predbieha nás motorka

muž a žena

ktorej vejú vlasy

ako dlhý podpálený závoj

 

vlak vrazí

do skamenenej tmy tunela

po oknách tečie

fosforeskujúca voda

a odplavuje

 

úlomky mojej tváre