Vyhľadávanie
Zatiaľ čo sa jeho jednotka blížila po moste k slovenskej metropole, neohrozene čakal, že kontrarevolucionári vyhodia konvoj do vzduchu a predstavoval si, ako sa zachráni skokom do Dunaja. Lenže noc bola tichá. Keď vnikli do tmavých ulíc, túžil po tom, aby mohol bojovať proti podlým kontrášom. Z okien sa však vykláňali len rozospatí ľudia, ktorí sa ich v slovanskom jazyku pýtali, kto, preboha, sú. „Červená armáda,“ odpovedali hrdo, ale ľudia vytrhnutí zo spánku im to nechceli veriť.
(Môj okupant)
Tu je počiatok ľudstva. Muž je ešte lovec, trofeje si nosí pri sebe: čiernu koženú bundu – import zo susednej Číny, balíček amerických cigariet a ojazdené japonské auto, ktoré ukoristil vo vladivostockom prístave. Život je krátky a rýchly. Tajgu si medzi sebou delia rivalizujúce patriarchálne kmene. Cez noc sa dá zbohatnúť alebo byť nájdený ako zuhoľnatená mŕtvola.
Počiatok ľudstva je vážny, bez písma, humor ešte neexistuje, dvojzmyselnosť by mohla byť životunebezpečná, myslenie sa zaobíde bez prikrášľovania, sebakritika je neodpustiteľná slabosť. Ešte sme v lese, kmeň sa cíti neustále ohrozený. Tu vládne ríša svetla a ríša tmy, my a tí druhí, dobro a zlo, moc podsvetia a moc úradov. Kto je mafia? My nie sme mafia, to tí druhí, my sme spravodliví, dobrotivý Boh nám pomáha.
(Krstný otec Ďalekého východu)
