Posunok

Na dvore rodného domu

Tak ako dieťa na otcovom pleci

opretý o múr spí tu starý rýľ.

Dnes zrazu po prvý raz vidím vecí,

s ktorými som tu toľké roky žil.

Jediným šľahnutím pohľadu

Unavený sa vraciam z práce,

ešte nič nie je –

až keď otvorím oči:

Jediným šľahnutím pohľadu

si vrhnem pod nohy chodník,

zo zeme vytiahnem strom,

jediným šľahnutím pohľadu

vyšupnem hore oblohu,

vypustím na ňu oblak

a slnko.

Súmrak

Horská krajina

za súmraku

je jednoduchá:

Z farieb

sú v nej len

hlboké odtiene zelenej a sivej,

zo zvukov

len doznievajúci vtáci

a zvonec

zatúlanej ovce.

Nasiaknutá dňom

klesá

na dno.

Svet detí

Zvláštne:

keď deti niečo opravujú,

obyčajne to kazia,

plačú vtedy, keď by sme my neplakali,

keď plačeme my, nechápu prečo,

to, za čím sa my pachtíme,

pre nich nemá cenu,

keď my si myslíme,

že sa špinia v blate,

ony stavajú hrady,

keď vedú vojny,

je vlastne mier.