Prasestre

Zákonitosti teba
 
Načo je život,
pýtaš sa, no vzápätí sa bláznivo
načahuješ za naplaveninami
jeho rieky a berieš všetko: zlato
i štrk. Potom sa pýtaš
načo je jazyk
a vzápätí sa po zuby vyzbrojuješ
jeho ohlušujúcim rinčaním;
miluješ slová, hoci
nedokonalé.
 
A inokedy sa pýtaš, načo je ženskosť, no
vzápätí sa všetkými chápadlami pripútavaš
na jej trón
 
a žiadaš aj korunu.
 
 
Legenda o Lilith
 
Kráčaš ulicou
zaliatou slnkom; pred tebou, za tebou
tma. Tvoje neónové oči
ako bludičky v temnom lese
svetielkujú do diaľky.
 
V pravej ruke držíš mesiac
a v druhej hlavu neznámeho muža –
ľudia sa za tebou obzerajú
v nemom úžase, no každý,
kto sa obzrie, po členky
skamenie.
 
Na krížnych cestách, konečne
sama, klesáš k zemi;
hlavu muža si kladieš do lona
a ona otvára oči. Bolestne
na teba hľadí: Aj tak si stále krásna,
vraví a vzápätí začína spievať
clivú pieseň,
 
ale ty nepočúvaš; rozprávaš sa
s mesiacom.
 
Vedma
 
Kráčaš po púšti
k jej voňavému stánku; cestu ti ukazuje
jagavá hviezda. Prichádzaš bosá
a nesieš so sebou všetko,
čo ti po troch manželoch ostalo: kazetu
plnú šperkov a kŕčové žily na celom tele, zvonka
i zvnútra. Pomaly začínaš svoj príbeh
 
o tom, ako si sa vydávala
vždy v slniečkových šatách. Túžila si
byť stromom pri rieke,
čo každý rok prináša vzácne ovocie
a jeho listy nikdy neuvädnú. No
vyschli. Kde je tvoja rieka?
 
Pýtaš sa, prečo
to s vami tak bolo.
 
Ona však mlčí. Kľúčikom otvára
malú skrinku vytepanú z čistého zlata,
vyberá neveľkú knihu viazanú v koži
a podáva ti ju –
tam je vraj ukryté večné tajomstvo
 
muženy.