Ako
Ako sa vyrovnať s darom
ubúdania a pritom hľadieť
na trávu, ktorá sa ľahostajne
opakuje, ako vykúpiť nespútanú
radosť z rúk muža, ktorý sa vzďaľuje
sebe samému, ako sa postaviť
na prípravnú čiaru bez chvenia,
ktoré je iba odrazom mysle
vítajúcej ničotu, neustále náhle
prítomnú, samu schúlenú v triaške,
ktorú treba v pevnej chvíli objať, pritúliť,
zabaliť do teplej deky a ďalej vrúcne
uvažovať ako.
Nevedno
Nevedno, či je dôležitá
vášeň,
s akou sa kvet
uberá k ničote,
neviditeľná stopa,
ktorú zanecháva
vo vzduchu
pomalý dlhý pád
na plastový kvetovaný obrus,
vosková tvár, ktorú
zasypáva vlastný
prach.
Nevedno, čo je dôležité,
čo leží na nehybnom
stole, ktorý sa
nikdy na nič
neodhodlal.
Vrtuľka
Úzkosť je ako vrtuľka
a každý vzdych
a každý výdych
je iba ďalšie
roztáčanie,
zatiaľ čo radosť,
zatiaľ čo radosť
prebýva v bezvetrí,
o ktoré sa ani
netreba zaslúžiť.
Na ktoré stačí
myslieť,
v širokom kresle,
v nedeľnom predpoludní.