Ako

 

Ako sa vyrovnať s darom

ubúdania a pritom hľadieť

na trávu, ktorá sa ľahostajne

opakuje, ako vykúpiť nespútanú

radosť z rúk muža, ktorý sa vzďaľuje

sebe samému, ako sa postaviť

na prípravnú čiaru bez chvenia,

ktoré je iba odrazom mysle

vítajúcej ničotu, neustále náhle

prítomnú, samu schúlenú v triaške,

ktorú treba v pevnej chvíli objať, pritúliť,

zabaliť do teplej deky a ďalej vrúcne

uvažovať ako.

 

 

Nevedno

 

Nevedno, či je dôležitá

vášeň,

s akou sa kvet

uberá k ničote,

neviditeľná stopa,

ktorú zanecháva

vo vzduchu

pomalý dlhý pád

 

na plastový kvetovaný obrus,

vosková tvár, ktorú

zasypáva vlastný

prach.

 

Nevedno, čo je dôležité,

čo leží na nehybnom

stole, ktorý sa

nikdy na nič

 

neodhodlal.

 

 

Vrtuľka

 

Úzkosť je ako vrtuľka

a každý vzdych

a každý výdych

je iba ďalšie

roztáčanie,

zatiaľ čo radosť,

 

zatiaľ čo radosť

prebýva v bezvetrí,

o ktoré sa ani

netreba zaslúžiť.

Na ktoré stačí

myslieť,

v širokom kresle,

v nedeľnom predpoludní.