Vyhľadávanie
Muž vo vetre
Svet je v strašnom stave. Vždy, keď si otvorím noviny, sú plné hrôz... povedal na sklonku minulého storočia vo svojom poslednom rozhovore 99-ročný Julien Green. Narodil sa v roku 1900. V esencii jeho poznania je symbolicky obsiahnuté celé 20. storočie.
Akí sme? Ak zúžim na Slovensko, sme lepší ako svet? Dobručký, holubičí národ. Riťpaľovu! Posluhujeme, klaniame sa podliakom. Každý chytrák si ohne ľudí, ako chce. Čo sa zmenilo za posledných 100 rokov? Nepovedal by Hviezdoslav i dnes, čo sme my iného než zberba, ktorá sama seba zdiera do deviatej kože, až sa i požerie? K tomu závisť, rodná sestra nenávisti. A kultúra? Koho dnes táto popoluška zaujíma... Nechceme vedieť, čo to je, a stále zvučí Kraskovo:
Ó, hrozný Jehovah!
...
ja pravicu Ti trestajúcu vzývam
na vlastné plemä Tvoju volám pomstu!
...
ak nechce vedieť, že sa pripozdieva,
že z chmúrnej túrne poplašný zvon hučí – –
S chmúrnymi myšlienkami vybral som sa do sveta. Chýbala mi len dýka v chrbte od milovanej osoby, aby bol obraz rozháraného muža dokonalý. Našťastie, to sa mi zatiaľ nestalo. Zato akúsi pomyselnú dýku medzi lopatkami som cítil. Ale od koho? Mohlo to byť aj kolektívne dielo... Kmásaný vo vetre hľadal som záchytný bod. Nevedel som, kam sa skôr pozrieť. Kraskovo echo, v priepasti rokov znásobené, nie tíchnuce, mi hučalo v ušiach...
***
Niekedy stačí pozerať sa pod nohy. Nie preto, aby sa človek nepotkol. Naopak, aby sa „potkol“ očami o niečo zaujímavé. V takej situácii som sa ocitol na pešej zóne jedného z najkrajších prístavov na svete, v Sydney. Atmosféra toho miesta ma priťahovala. Vracal som sa tam často a rád. Niekoľko týždňov som pohľadom križoval iba okolie a dominanty vo výškach, až raz, celkom mimovoľne, mi pohľad skĺzol pod nohy, na kanalizačné príklopy. Zrazu ma upútali. To nie sú cesty do kanálov, uvedomil som si. Pripomínajú skôr štíty bojovníkov. A sú na nich akési posolstvá. Prechádzal som od jedného k druhému, čítal som ich, až ma postupne previedli od budovy opery okolo celého prístavu. Bolo ich vyše päťdesiat. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, o čo ide. Presnejšie, kým som sa nedostal k štítu...
