Vyhľadávanie
ODHALENÉ TAJOMSTVO SACHEROVEJ TORTY
Nedávno sa mi známy zdôveril so svojím pokusom dať si v istej pražskej kaviarni Sacherovu tortu. Začudoval som sa tomu. Sacherovu tortu v Prahe? Nepomýlil si ten človek mesto? Samozrejme, že v Prahe ju nemohol dostať. Prinajmenšom nie tú pravú. Iba ak by ju niekto kúpil priamo v cukrárni viedenského hotela Sacher a priviezol do Prahy. Recept na Sacherovu tortu je dodnes veľmi prísne stráženým tajomstvom. Dokonca ani na internetovej stránke venovanej hotelu a jeho výnimočnej lahôdke nenájdete žiadny recept. Zakúpili ste si však túto knihu a odteraz už na zaručene pravého „sachera“ nebudete musieť cestovať do Viedne!
Tak počúvajte:
Môj dedo sa pred prvou svetovou vojnou učil za čašníka (čiašnika, ako on hovoril) zhodou okolností práve v hoteli Sacher. Tortové korpusy chodieval do hotelovej pekárne vždy večer piecť sám majiteľov syn, mladý Sacher. Môj dedo (bolo to v roku 1911 a on mal trinásť rokov) vtedy načierno prespával v kuchynskom príručnom sklade, lebo peniaze na privát za ten mesiac minul na niečo iné, a tak si raz v noci nechtiac vypočul dramatickú hádku mladého a starého Sachera, týkajúcu sa konzistencie cesta, s ktorou starý nebol spokojný. Tí dvaja si v prázdnej pekárni v podstate vykričali celý recept, nevediac, že majú utajeného poslucháča. Dedo vedel, že keby sa prezradil, tak by ho tí dvaja možno aj odstránili. Bolo to bez svedkov, a kto by kedy pátral po malom bezvýznamnom pikolíkovi z provinčného Pressburgu, ktorý by jedného dňa zmizol v tajomnej Viedni? Takých zmiznutí vtedy bolo!
Môj dedo sa triasol od hrôzy, že ho odhalia, ale recept si dobre zapamätal. A od toho dňa recept na Sacherovu tortu poznajú dve rodiny: Sacherovci... a my, Pišťankovci.
Aha, tu je:
Suroviny:
10 dag masla alebo tuku na pečenie
5 dag práškového cukru
10 dag horkej čokolády
5 vajec
5 dag jemného práškového cukru
dve štipky soli
10 dag polohrubej múky
vrecúško vanilkového cukru
marhuľový lekvár
Poleva:
10 dag horkej čokolády
1 dag masla alebo tuku na pečenie
3 dag pravého včelieho vosku
Maslo vymiešame s práškovým cukrom, pridáme žĺtky a dobre vyšľaháme. Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a za stáleho miešania pridáme do masy. Bielky čiastočne vyšľaháme, pridáme práškový cukor a soľ a došľaháme na tuhý sneh. Obe hmoty opatrne zmiešame a po troškách pridáme múku. Pečieme vo vymastenej a múkou vysypanej tortovej forme (cca 55 minút pri 180 °C). Po vychladnutí rozkrojíme vo vodorovnej rovine. Krátko povaríme marhuľový lekvár, aby želíroval, a bohato ním potrieme reznú plochu. Vrátime späť horný diel a celý povrch torty potrieme marhuľovým lekvárom. Necháme trochu vsiaknuť a vyschnúť.
Medzitým vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a za stáleho miešania pridáme tuk a vosk. Hladkou polevou potrieme celú tortu a necháme stuhnúť.
TORTA S RODOKMEŇOM
V roku 1924, po svojom víťaznom návrate z československých légií v Rusku, odmietol dedo pokračovať vo vojenskej kariére v rámci armády mladej Československej republiky a vrátil sa k čašníckej profesii. Stal sa barmanom v istom piešťanskom kasíne — a večer sa k nemu chodieval opíjať knieža Malakov. To bol taký starý ruský porevolučný emigrant, ktorý žil v Prahe a v Piešťanoch si liečil platničky. Vyzeral presne ako ruský chrt-barzoj, čo bolo neklamným znakom jeho príslušnosti k vysokej ruskej aristokracii — vysoká vychudnutá postava, dlhý nos, úzka tvár, malá hlava, priesvitné uši a tenké biele ruky. Tak sa kreslil aj Puškin.
Knieža Malakov bol aj na staré kolená strašný, až transcendentálny pijan. Piť s ním nebola žiadna zábava a príjemné trávenie večera, ale drásavý zážitok, hĺbkový zostup do samotnej podstaty ľudskej psychiky, aj vlastnej, aj spolupijanovej. Ako so všetkými Rusmi. Preto píjal sám. Jediný, kto bol ochotný (a vlastne z titulu svojho pracovného zaradenia aj povinný) počúvať ho, bol barman — môj dedo. Nehľadiac na to, že vedel dobre po rusky; veď ako legionár strávil v Rusku niekoľko rokov.
V malakovovskej rodine sa traduje klasický recept na skvelý múčnik, na tortu Malakov. S údajným receptom sa môžete stretnúť v každej kuchárskej knihe, ale, samozrejme, nejde o autentický recept, len o akúsi rekonštrukciu, ktorá v rôznych verziách koluje po svete, odkedy niekto ochutnal pravý múčnik a na základe jeho chuti sa rozhodol vydedukovať výrobný postup.
Pravý recept poznajú len členovia malakovovskej rodiny a... Pišťankovci. Raz v noci totiž opitý knieža z vďačnosti, že dostal ešte jeden martell („Ale tentoraz už naozaj posledný, vaše blahorodie!“) prezradil ten recept — pravý recept na pravú tortu Malakov — môjmu dedovi. Na druhý deň knieža prišiel za mojím dedom a nenápadne vyzvedal, či sa nejako nepreriekol. Dedo sa však robil hlúpy a tváril sa, že nechápe. Od tých čias robíme v našej rodine tú tortu vždy na Nový rok.
Suroviny:
25 dag masla alebo stuženého pokrmového tuku (napr. Flora)
10 dag práškového cukru
4 žĺtky
15 dag na jemno pomletých lieskovcov alebo mandlí (alebo zmes obidvoch)
1 dl nesladeného kondenzovaného mlieka
1 dl tuzemského rumu
2 balíčky detských piškót
1 dl smotany na šľahanie
ríbezľový lekvár
Maslo vymiešame s cukrom, pridáme žĺtky a poctivo vyšľaháme. Pridáme mleté lieskovce, rum a kondenzované mlieko, dobre vymiešame. Tortovú formu vyložíme alobalom, vymastíme stuženým tukom a jej dno i boky pokryjeme vrstvou piškót. Nanesieme vrstvu krému. Na ňu položíme ďalšiu vrstvu piškót, ktorú potrieme tenkou vrstvou lekváru. Nasleduje vrstva krému, vrstva piškót potretá lekvárom atď. Na záver ide vrstva piškót.
Tortu vo forme zaťažíme a na 24 hodín uložíme do chladničky alebo veľmi chladnej miestnosti. Na druhý deň tortu ozdobíme silnou vrstvou šľahačky a podávame.
Ak rátame s účasťou detí, radšej použime menšie množstvo rumu. Alebo ešte radšej urobme jednu tortu pre deti a jednu pre dospelých. Bez rumu to totiž nie je úplne ono.
(L.C.A., 2003)
