Vyhľadávanie
Hlienom sa podplazím pod vaše chodidlá, preskúmam možnosti ich podrobného rozkladu,
rozpamätám sa na veľké predestinácie za čias, keď na mesiac vyla mäsožravá fauna a zverstvo
plávalo v obrovských planetárnych spermiách, vsuniem hlavu do niektorej z trčiacich tepien,
prozreteľne sa nadýchnem, spočítam množstvo vašich životov a znútra vás sedem ráz bozkám a raz
olížem.
Rátam aj s grobianmi, maniakmi a s celou tou čvargou zaprášených duší; s vami, hovädá,
neurotici, jazyčnice a intrigánky.
Rátam s tebou, čo ti nikto nepovie inak ako smrad, aj s tebou, čo ťa volajú teplošom. S tebou
počítam, žobrač, so všetkými tvojimi neužitočnými vecami a haraburdím, ty pôjdeš ako prvá.
Podídem k vám, ukrutnosťou cez šliamy a chrasty zavzývam tvárou k slnkám, nenačerpám
žiadne zadosťučinenie, vyhnem sa potrebe pastoračného zdôvodnenia, zakvílim z útrob tiel v zemi
ležiacich a pozhasínam každý hnilobný uhlík, tlejúci pod vašimi jazykmi. Vy sfúknete ten môj.
Svojou rukou vo vás a vašimi rukami vo mne vystúpime z tejto tváre zeme. Jašteričky budú
spievať žalmy a za kňazov sa oblečú sup a kondor. Koncelebrovať budú všetci márnomyseľní.
Svojou rukou vo vás a vašimi rukami vo mne vyšliapneme na najvyššie bralo, na chrbtoch si
kožu rozviažeme a počkáme na priaznivý vietor...
x x x
Štekal som rukou, štekal som nohou, štekal som prstom a pľúcami som štekal, keď ste
vychádzali z márnic a držali sa za ruky a držali sa za nohy a držali sa za prsty a za pľúca sa držali.
Perie som zhŕňal a tajomné šifry vytlačené na každom brku oslepovali ma silou tisícročnej kliatby.
Purpur v zrkadlách sa trieštil a vyšplechoval z nich, keď najstarší z vás podišiel bližšie, chrapľavý
hlas v hrdle sa mu vzpriečil a takto ma oslovil:
„Uriečivé oko privrieš a druhým dotlačíš posledné telo odchádzajúceho. Učupíš sa pod
rozkrokom tvrdohlavej ženy, súmračne sa do klbka skrútiš ako temnosvit zosunutý z barokovej
maľby a ako muž, ktorý na nej zostal, pohár penivého moču vypiješ!
Na máry si ľahni, nevykláňaj sa, odpočívaj! Panny ti prinesú nový nápoj a lupeňmi lúčnych
kvetov ťa obsypú. Len hebká hladučká koža bude ich odevom. Koža a vôňa dlhého bezsenného
spánku...“
Počúval som, a keby ste ma neboli zobudili, ešte teraz by som spal.
x x x
Mága oslov, ktorý nie úder, ale bozk odpúšťal, nie kolom, ale vodou vyznačoval kruh, nie
z dlane, ale z riti veštil (a to všetko pravdivo, ako sa aj stalo)!
Oslov zviera, jašteričku alebo chrobáčika hovnivála s posvätnými znameniami na tykadlách!
Oslov biely strom a kameň pod ním v prachu ležiaci! Oslov domy, ktoré z neho boli
vystavené, priečelia kongregačných budov, arkády a obrovské portály, kadiaľ vchádzal opát
s vikárom v rúchu zasvätencov!
Oslov slovo, písmo, text, vzácne legendy ústiace do nádvorných studní, podobenstvá
vznášajúce sa nad spiacimi mestami, žriedla múdrosti vytekajúce spod rakiev najstarších žien, tajné
šifry na temienkach novorodencov, ilegálne združenia v podsvetí, nadkonfesijné zoskupenia,
medzinárodné snemy a synody, kde sa kanonizoval žobrák a jeho prašivý pes!
Oslov mocných aj tých, ktorým uvädli údy! Oslov strážcov tajomstva aj tých, ktorí nič
nezatajili!
Oslov seba a mlčaním ukrižuj všetky šliamy, ktoré máš, aj tie, ktoré ťa čakajú!
x x x
Zadovážim si potkaniu obličku, priehrštie smradľavého kalu a váš súhlas na poslednú expedíciu
medzi visiace telá, k storočiam, ktoré nás čakajú a kvília tam v diaľavách...
Na oslej lebke lamentujem, oči vyhadzujem do výšky a nechávam ich voľne padať do prachu.
Takto – cez špinu – lepšie sa mi pozerá...
A prišlo sem množstvo národov, plemien, konfesií, denominácií a vyznaní v najužšom zmysle
slova: ľudia vyššieho pôvodu a tomu zodpovedajúcej vážnosti povolania, aj takí, čo nevedeli tlmočiť
svoje mená a spávali na kameňoch. Zakladatelia koaličných systémov, kolaboranti, velezradcovia,
komando líšok v róbach učencov, členovia sprisahaneckých spolkov, slobodomurárskych lóží,
teozofických spoločností, ale aj ľudkovia praobyčajní, akých denne stretávame na uliciach.
V bezvedomí som sa do klbka zvinul, každému vystrčenú natiahnutú ruku podal a
z obrovského menštruačného srdca tlčúceho za našimi chrbtami odvinul sa dlhočizný pergamenový
zvitok s tkaninou podzemných veľtokov, s žeravými plávajúcimi slnkami a s celým tým
konglomerátom vášní, príbehov, osudov a ciest, ktoré nám prekliesnili mŕtvi, kráčajúci k domovu.
x x x
Tkviem medzi dvoma telami. Medzi mužom a ženou tkviem, bratom a sestrou, mládencom
a devou, medzi starcom a starenou, medzi chlapčekom a dievčatkom, ba čo viac, medzi embryami
s chromozómami xy a xx, a keď sa odcloním, vidím cesty pre nich pripravené, vidím nahusto
popísané testamenty ich trasľavými rukami, mám možnosť nahliadnuť do najintímnejších záhybov
ich života, môžem sledovať tie citlivé prechody medzi štedrosťou a márnomyseľnosťou, zdravým
riskom a nezodpovednosťou, nezištnou pomocou a vtieraním sa do súkromia; pozorujem ich
prepodstatnenia a rozhýbané karmelitánske zvony v nekonečných dvojradoch visiace nad ich
kolóniami, neodvažujem sa čo i len fúknuť do toho rozcenganého rytmu mosadze, tlčúcich sŕdc
a anjelského peria.
Čosi na mňa dolieha, súri ma, zvrchu znervózňuje, už to cítim pod prstami, keď tkviem medzi
mužom a ženou, medzi dvoma telami keď tkviem:
skaza vírusom obrny, tresknutím do slúch, šplechnutím čerstvej smoly do ľavého oka.
Zaškrabnutie do ľadvín, obnovenie chrčania, pridupnutie chrasty.
Krv nekonečnie v premenách, zo zeme rastie ďalší človek a v jeho listoch spájajú sa neznáme
abecedy do veľkého neviditeľného tvaru.
Píš, čo nevidíš! Vyslov, čo nepočuješ! Zamlč, čo nevieš!
x x x
Po vlase hviezdy mlieko steká (podojené nebeské kravičky odpočívajú na zlatej slame) a oltáre
na vrchoch od ohňov žeravé osvetľujú našu zem. Hrudy aj tráva nimi krvavejú a spev nášho bratstva
krúži nad vyhasnutými pahrebiskami.
Drahí sú mi všetci, ktorí do plaču kľakajú, nohami prefáciu spievajú a očami zavzlykajú, keď
ich ženy rodia na opustenom mieste.
Aj vy ste mi drahí, márnomyseľníci, krivoprísažníci, intrigáni; vidím váš strach vlniť sa na
vysokánskych stenách našich domov, bánk a inštitúcií, zriadených pamäťou tohto storočia. Poznám
obavy a súženia, s ktorými vstávate z hotelových lôžok
a v sadziach medzi tŕstím vidím vaše rozkotúľané srdcia, ktoré je tak ľahko odsúdiť...
Svätodušné lúče mesačné spadnú na nás v dnešnú noc a my vykročíme ďalej od prameňov
žlče.
Klenba čela posiata lupienkami živých ruží, kvietkov svetielkujúcich, a najčistejší biely dym
stúpajúci z našich stôp, ktoré už nikto neznesvätí.
x x x
Keď mi ďasná obrástli plesňou a zaprášené šľachy som bolestivo ťahal za sebou, uložil som si
ďalšiu klauzúru. Skutkom nedotiahnutým do konca už nepripisujem žiadny význam.
Žiaľ, nárek a potupa miesili sa v dymoch nad súmračnou zemou a ja som prežili tisíc
nevypovedaných slov ako nespokojné zviera, ako dieťa mníšky, alebo ako ten, čo náhle spokornel.
A na kohože zrútila sa kliatba? Na kom ustrnulo prekliatie?
Na nás, tvrdím, na nás – zberbe márnomyseľnej – miláčikovia, bohovia a skunky zavšivavené.
Posmech naše tváre sprevádza, úškľabky a rehot na nás útočia, pohrdnutie sa zasemenilo
v zástupoch našich, ale my dvíhame hlavy, ďalej kráčame – jeden proti druhému a každý s každým –
vyčerpávame sa v nekonečných škriepkach, prstypíleniach a krutosmrtiach, a keď sa to všetko skončí,
moji najbližší, znovu vyjde slnko, pod ktorým už nikto nezaplače.
Toto vám hovorím a to, že po dnešnej noci prihlási sa nový deň plný lásky a nenávisti v našom
rade kráľovskom, nech je potvrdením mojich slov!
x x x
Dokiaľ vaše povytrhávané údy dotlievali v chrastí, klincom som si zrenice pridvihol
a vzhliadol k nebu. Poruke som mal zopár vznešených liturgických nápojov a opojné šťavy ma hriali
zo všetkých strán.
Ohňonosný vietor sa prehnal spovedelnicami rozostavenými na rašelinových kopcoch.
Prekrásne obojživelníky, hmyz plný smaragdových očiek, úchvatné zemeplazy s dlhými blikajúcimi
jazykmi, to všetko si pošepkávalo najtajnejšie ezoterizmy a odspodu tiahlo k najvyšším pašijovým
žrdiam, ktorých hroty ešte nikto nevidel.
Súkolia neznámych telies oproti mesiacu ležiacich na vystretie ruky rozhýbali svoje svetlá
a dlhé tiene najrôznejších reminiscencií strmhlav padali na naše cesty, rozochvené blížiacim sa
vykúpením.
Takto bolo všetko pripravené.
Blízučko k premeneniu.
