Vyhľadávanie
Vyšla do záhrady a priniesla rozkvitnutú vetvičku planej slivky. Položila ju k posteli. Zastala pred obrazom, ktorý mi podaroval priateľ – maliar a chvíľku sa naň dívala.
– Zarobíš sotva na polievku, – povedala, – už ma to nebaví.
Prišlo dievča a prinieslo vodu. Mária naliala psovi. Slnce vystúpilo nad slamené strechy a kohúty začali trepať krídlami.
– Mal by si s tým prestať, mal by si ísť robiť na pílu, – povedala.
– Chcem písať, viem písať a nič iné, – odpovedal som.
Pred domom zastala brička. Kretén zo susednej dediny poháňal krivého koníka.
Díval som sa, ako odchádza. Ranné slnce jej pozlátilo vlasy a ramená. Vo dverách sa mi videla pekná. Išla ľahko ako srnky na severnej strane lesa.
Nasadla a košík si položila do lona.
Bol som unavený. Zmocnila sa ma clivota. Ľahol som si a chvíľu som hľadel na kvitnúcu halúzku. Na okno priletela sýkorka. V januárovej zime som jej zachránil život.
Zaspával som dlho ako zviera, keď sa ukladá na zimný spánok. Bál som sa sna.
Po poľnej ceste poskakoval koč. Prišiel posol kráľa lesov. Mal zlaté, ale potrhané šaty, na hlave mach a predlaktie porastené lišajníkmi. Na ruke niesol lasicu a maznal sa s ňou.
– Napísal si sedem rozprávok, velebiacich les a nášho kráľa, – povedal, – čaká ťa odmena.
Pes vstal a začal vrčať. Ceril zubiská. Chytil som ho za hrivu a zahnal do kúta.
– Vyslov si želanie, kráľ lesov ti ho splní, – povedal posol.
– Som chudobný a nikdy by som nechcel byť bohatý, – povedal som.
Posol sa začal rehúňať, natriasalo sa mu brucho a z hlavy mu padali chuchvalce machu. Premenil sa na koníka, priveľmi podobného tomu, ktorý vliekol bričku s Máriou. Zotmelo sa a na oknách popraskali sklá.
Prebudil som sa neskoro. Bolela ma hlava. Zapálil som petrolejovú lampu a dal som sa do písania.
Robil som neprestajne tri dni.
Ulica bola tichá, iba zakaždým sa ráno ozval hyd. Na vetvičke pri posteli opadali kvety a mravce mi upratali podlahu.
Sedel som pri stole a písal som rozprávku o bielej a čiernej rybe. Pri peci ležal pes. Bol hladný a trpezlivo čakal.
Vošla Mária. Mala nové šaty a biely klobúk so širokým rámom. Odložila košík a poliala muškáty.
– Mal by si s tým prestať, – povedala, – zničíš sa, myslím, že sa zničíš.
