Ukážka z diela

Rozprávky z čiernej Afriky

(autorský výber)

          Prečo netopiere lietajú len v noci

V dávnych časoch žil v kamerunských horách netopier, o ktorom celý les hovoril, že je najlepší kuchár zo všetkých zvierat. Keď varil svoju polievku, jedlá ostatných tvorov sa s ňou ani nedali porovnať.

Raz za ním došiel na výzvedy potkan a chcel, aby mu netopier prezradil tajomstvo svojho kuchárskeho umenia.

„Moje polievky preto tak výborne chutia, lebo sa v nich pri varení vždy párkrát vykúpem. My myši máme voňavé a chutné mäso a stačí sa ponoriť, aby bolo jedlo také, aké má byť.“

Keď mu potkan neveril, hneď mu to aj predviedol. Nakládol oheň, nalial do hrnca vodu a nasypal zeleninu. Potom do hrnca skočil a o chvíľu z neho vyletel. Voda však vtedy bola ešte len vlažná. Keď netopier dovaril, spoločne si na jedle pochutili.

Potkan sa po obede hneď hnal domov, aby sa predviedol pred manželkou. „Uvidíš, akú polievku ti dnes navarím. Ty len lež, a keď bude hotovo, zavolám ťa,“ nakázal jej a hneď aj urobil všetko tak, ako mu rozprával netopier. Dal na oheň hrniec, nakrájal doň jamy, cibuľu a zelenú fazuľku, zalial to vodou a skočil do nej. Z hrnca sa však už nevedel vyškriabať. Jeho žena spala, ako jej nakázal, a tak nepočula jeho volanie o pomoc. Keď sa zobudila, na ohni uvidela hrniec s polievkou, v ktorej plával jej uvarený manžel.

Ihneď bežala za radou starších a tí rýchlo zistili, kto je na vine. Kráľ potkanov teda rozkázal, aby ihneď netopiera chytili. Netopier sa však o všetkom dozvedel a skrýval sa v dutinách stromov. Von vychádzal až po zotmení, aby ho všade snoriace potkany nemohli vidieť. A aj doteraz netopier zo strachu z pomsty lieta len v noci.

 

          Ako sa myšiak oženil

Jedného dňa sa v savane narodil prekrásny malý myšiak. Bol úplne iný ako jeho bratia a sestry – bol celý biely ako ľahké obláčiky na letnej oblohe. Jeho rodičia aj celá široká rodina boli veľmi šťastní a pyšní na to, akého majú krásneho a neobyčajného syna. Jeho otec chodil a vykrikoval: „Len sa pozrite, aký je nádherne biely! Je úplne iný ako všetky ostatné myši!“

Roky ubiehali a rodičia čoskoro zistili, že ich biely myšiak by si mal založiť rodinu. Blížil sa čas svadby, ale nik z blízkych nevedel, čo robiť. Každému, kto sa vyzvedal na nevestu, hovorili: „Veď vidíte, aký je mimoriadny! Myslíte si, že je jednoduché nájsť pre neho dôstojnú manželku?“

Rodičia dlho urputne premýšľali a nakoniec sa rozhodli, že nevestu takému vznešenému myšiakovi, ako je ich syn, môžu nájsť iba v rodine Stvoriteľa. A zaraz sa k nemu aj vybrali.

Boh ich privítal v dobrej nálade.

„Čo pre vás dnes môžem urobiť, drahí hostia?“ pýtal sa.

„Hľadáme nevestu pre nášho myšiaka, ktorý je biely ako oblaky. Tvoja rodina je najsilnejšia a najvznešenejšia, tak sme si povedali, že najlepšie bude hľadať na tvojom dvore...“ odpovedali.

Boh najprv zostal chvíľu zarazene stáť, ale potom sa rozosmial na celé kolo. „Che che che. Je pravda, že mám obrovskú moc, ale nevestu pre vášho neobyčajného myšiaka nájdete skôr v rodine pána Vetrov,“ povedal, keď sa trocha upokojil. „Som silný, ale Vietor je silnejší. Môžem stvoriť nádherné kraje plné zelene, ale Vietor ich prikryje prachom a aj mne naženie smietky do očí. Choďte za ním a tam nájdete, čo hľadáte!“

Myši teda šli, až dorazili do domu, kde ich privítal sám Vietor. Hneď aj spustili svoje prosby: „Hľadáme manželku pre nášho neobyčajného syna a prišli sme za tebou, lebo ty si silnejší ako Boh.“

Vietor ich vypočul a aj on sa len skromne zasmial: „He he he, určite môžem nahnať prach bohom do očí, o tom potom, ale moja sila sa nevyrovná stromu. Strom odolá vzdušným prúdom, jeho koruna mi dokáže vzdorovať a utlmuje moju moc. Choďte na dvor rodiny veľkého Stromu a váš myšiak tam nájde seberovnú manželku.“

Nič sa nedalo robiť, myši sa pobrali za veľkým Stromom, pretože za nevestu chceli ženu aspoň takú neobyčajnú, ako je ich syn. Aj Strom ich privítal a uctil si ich tak, ako sa má uctiť každý hosť. Potom si pozorne vypočul ich príbeh. Myši ho zakončili slovami: „Takže už vieš, prečo sme došli až k tebe. Nevesta z tvojej rodiny sa k nášmu myšiakovi hodí najviac, pretože si silnejší ako Vietor a tým pádom aj mocnejší než Boh.“

Strom sa tiež len zasmial: „Chi chi chi. Takto je to teda! Je síce pravda, že som silný, ale poznám jednu rodinu, ktorá je omnoho silnejšia. Ja môžem poskytnúť tieň pútnikom aj vzdorovať Vetru, ale podo mnou žije rodina, voči ktorej som bezmocný. Bývajú hneď pri ústí môjho kmeňa, a keď prehryzú moje korene, vyschnem alebo padnem k zemi. Tam hľadajte, tam sa vám určite pošťastí objaviť nevestu, aká sa vám žiada.“

„Jasná vec! Tam musí bývať ohromná a mocná bytosť, keď dokáže zabiť aj samotný Strom, ktorý je silnejší ako Boh!“ kričali myši, utekali ku koreňom stromu a zaklopali na dvere.

Otvoril im drobný sivý myšiak, a keď si vypočul ich príbeh, prisvedčil: „Ale áno, ste tu správne. Akého radostného dňa sme sa to dočkali! Stará, dones niečo na pitie, lebo to spojenie dvoch výnimočných rodín musíme hneď osláviť, ako sa patrí!“

Na druhý deň vystrojili svadbu a všetci boli šťastní, pretože myšiak biely ako oblaky si konečne našiel seberovnú nevestu.