Vyhľadávanie
Tam, kde bývame, nie sú žiadne pouličné lampy. Sú tam veľké košaté stromy, plot, záhrady a v strede záhradkárskej osady bývame my. Keď večer v zime stúpame do kopca k našej chatke, všade okolo je tma. Taká, že keď natiahnem ruku, nevidím si dlaň. Občas v tej tme počujem nejaké šuchotanie, ale už viem, že to len prechádza zatúlaná mačka alebo dupkal malý ježko.
Včera večer sa u nás zastavil ujo Ivan, kolega z maminej práce.
„Tááák, dievčatá, už nebudete musieť sedávať na matraci, niečo som vám priviezol,“ povedal veselo a otváral dvere na aute. Utekala som sa pozrieť, čo to pre nás má. Ujo vytiahol z auta niekoľko dosiek, ktoré zoskrutkoval, a my sme mali doma krásny drevený stôl!
„Je z čerešňového dreva,“ povedal mi Ivan.
„Sedávali sme okolo neho, keď som bol malý. U nás doma sa hovorilo, že je čarovný.“
Potom vytiahol z auta štyri stoličky a postavil ich okolo stola. Predtým sme s mamou namiesto stola používali drevenú debničku obrátenú hore dnom. A viete, kde som si robila úlohy do školy? Na starom kufri.
Sadla som si za stôl a začala som kresliť. Mama s ujom Ivanom sa rozprávali v záhrade. Ako som kreslila obrázok pre mamu, zazdalo sa mi, že sa stôl pohol. On sa potočil a potom sa vrátil späť, akoby tancoval! Myslím, že sa teší, že sa dostal k nám. U nás mu bude najlepšie. Mama bude na ňom čistiť zemiaky na obed a zašívať oblečenie. Budeme okolo neho sedieť pri jedle a keď všetko upraceme, budem si na ňom kresliť a robiť úlohy. A pretože v chatke máme iba jednu izbu, náš stôl uvidí všetko, čo sa u nás deje!
Minule sa mi snívalo, že sa náš čerešňový stôl premenil na dlhý bicykel. Vyzeral podobne ako tandem, čo je bicykel, na ktorom sa naraz môžu viesť dvaja ľudia. Viem to od uja Ivana, pretože raz nám s mamou povedal, že sme jeho najkrajší tandem. No bicykel z môjho sna nebol pre dvoch ľudí, ale pre troch. Keď som sa uja Ivana spýtala, či existuje aj tridem, pozrel na moju mamu a spýtal sa, či mi to už konečne môže prezradiť. Ujo Ivan mi povedal, že nás má s mamou rád a že by si veľmi prial, aby sme boli spolu ako naozajstná rodina. A teraz sa ma spýtali, čo na ten nápad hovorím ja. Povedala som im, že im chcem niečo namaľovať. Nakreslila som dlhokánsky bicykel, kde sme sedeli všetci traja. Nad zadným kolesom bol pripevnený prútený košík a v ňom sedel náš psík Vločka. Kým som maľovala obraz, mama s ujom Ivanom pripravovali na večeru zemiakové placky. Keď sme bývali v chatke, mala som pocit, že mamu varenie príliš nebaví. Ale odkedy máme naozajstný byt a naozajstnú kuchynskú linku, mama často varí a vždy cez víkend spolu niečo pečieme. V kuchyni to začalo rozvoniavať cesnakom a majoránkou a keď sa mi už tak zbiehali slinky, že sa to ani nedalo vydržať, upratala som si svoje veci a všetci traja sme si sadli za stôl. Ujo Ivan nám rozprával o jeho rodine, ktorá sa takto spolu schádzala každý deň. V ten večer mi mama dovolila zostať dlho hore, hoci na druhý deň bola škola.
