Ukážka z diela

Scenár

SCENÁR

     Pri počítači sedí mladá žena. Dlho hľadí na obrazovku, hoci tá je zatiaľ celkom prázdna. Napokon napíše do horného riadka slovo Scenár. Chcela by hneď pripojiť aj názov, napadne jej dokonca niekoľko verzií, ale potom sa rozhodne, že najskôr napíše príbeh.

     Jej štíhle prsty začali stláčať klávesy. Balet tmavočervených nechtov na bielom podklade klávesnice ju tak zaujal, že stratila niť príbehu. Ukazovák a palec pravej ruky striedavo mechanicky stláčajú šípky, ktoré posúvajú na obrazovke kurzor.

     Potom si prečítala, čo napísala, a vymazala všetko, okrem prvého riadka.

     Chcela do scenára vložiť svoje spomienky z niekoľkých rokov života vo svete reklamy. Autobiografie ľudí zo šoubiznisu mávajú vo svete úspech. Ona však nechcela písať o bežných témach, akými sú túžba po majetku či bezohľadné ničenie konkurencie. Toto bude príbeh jej života. Do scenára prenesie svoje spomienky. Možno potom budú menej dotieravé. Budú dorážať na viacerých ľudí, a nie len na ňu.

     Úvodnú scénu by prijal každý režisér či producent. Bude to jeden z tých momentov, aké si diváci zapamätajú.

     Chcela, aby tento obraz bol presne taký, ako si ho pamätala. Na červenom koberci sa objímajú telá muža a ženy. Treba im dať mená (myšlienka ponechať mená skutočných ľudí ju vôbec nenapadla). Takže Alan a Lívia. Alanova tvár sa ponára do Líviiných plavých vlasov. Jej dlhé prsty zanechávajú na mužovom chrbte krvavé škrabance.

     Vtedy sa ozve Henrietin hlas. Vyčíta Alanovi, že objíma bez vášne. Vraj drží Líviu ako plyšového medveďa. Henrieta dáva pred jeden z reflektorov žltý filter a potom celú scénu zopakujú.

     Alan mlčky balí techniku. Lívia už odišla. Henrieta vybavuje ešte zopár telefonátov. Potom si otvorí plechovku limonády a pozoruje Alana. Opýta sa ho, či sa hnevá. Alan odvetí, že by bol veľmi nerád, keby Henrieta skončila pri nakrúcaní pornofilmov. A pokúšala sa ho v nich angažovať. Ona sa ohradí, pretože toto je iba reklama. Dokonca veľmi výnosná reklama, ktorú použijú až v troch médiách. Bude v televízii, na billboardoch a v časopisoch. Alan by chcel povedať svojej žene čosi o vŕtaní kolena pre peniaze, ale mlčí.

     Keď mladá žena dopísala túto scénu, opäť sa zamyslela. Spomínala na jednotlivé podrobnosti. Chcela si vyjasniť, aký bol v skutočnosti muž, ktorému dala meno Alan. Nedokázala by o ňom povedať, či mal ideály, či mal rád svoju manželku, či túžil po peniazoch. Určite však mal čaro, ktoré z neho vyžarovalo na každého, s kým sa stretol.

     Zvažovala, čo z nasledujúcich udalostí by patrilo do scenára. Mohla by tam dať zopár momentiek zo života hlavných postáv. Henrieta fotografuje a režíruje reklamné spoty, jej manžel vypracoval projekt prepojenia rýchlodráhy s budovou letiska, ktorý zvíťazil v medzinárodnej súťaži architektov, Lívia cestuje ako modelka do Mníchova a Bruselu. Tieto kratšie dynamické sekvencie by mali byť prípravou na nasledujúcu statickú scénu v Alanovom ateliéri.

     Alan s uterákom okolo bedier sa pozerá z okna. V ruke drží cigaretu. Lívia si oblieka bielizeň a kontroluje si postavu v zrkadle. Alan sa na ňu pozrie a povie, že ju nepovažuje za najškaredšiu ženu na svete. Lívia pristúpi k nemu a bozká ho na ústa. Potom sa spýta, či jej príde v sobotu blahoželať. Alan odpovie, že závidí mužovi, ktorý dostane takú krásnu manželku. Lívia dodá, že je nielen krásna, ale aj verná. Zasmeje sa na svojom vtipe. Alana tá poznámka zarmúti.

     Pozorujú popoludňajšiu ulicu. Na budove oproti je umiestnený veľký reklamný panel propagujúci nový elektrický ohrievač. Na červenom koberci sa milujú dve telá. Z vedľajšieho billboardu sa pozerá krava, ktorá dáva mlieko pre najlepšiu čokoládu na svete. Alan sa čuduje, že si ľudia kupujú tieto výrobky, veď kravička musí byť veľmi chorá, kde ofialovela. Lívia pravdepodobne nechápe, o čom Alan hovorí, pretože porovnáva kravu so sebou. Obe sú obeťou reklamy. Na Alanovom chrbte opäť zostávajú červené stopy po Líviiných nechtoch.

     Žena pri počítači zasa zaváhala ako ďalej. Zdalo sa jej príliš konvenčné, aby hneď po tejto scéne nasledovala Líviina svadba. Vzala kalendár a hľadala meno pre Líviinho manžela. Ivan.

     Bolo by asi potrebné čosi o ňom povedať. Na plaveckých majstrovstvách Európy skončil v kraulovej stovke štvrtý, ale jeho čas sa odvtedy zlepšoval. Ivanova postava je stavaná obdivuhodne, no črty tváre prezrádzajú, že patria človeku, ktorý už niekoľko rokov rozvíja len svoje telo.

     Rozhodla sa, že na toto miesto vsunie ešte kratšiu scénu zo života Henriety a Alana. Alan má možnosť kúpiť ateliér, v ktorom pracuje, ale nemá dosť peňazí. Henrieta telefonuje niekoľkým známym, aby zohnala chýbajúcu sumu. Nakoniec Alan navrhne, aby si peniaze vypýtali od jej rodičov. Henrieta sa uškrnie.

     Svadba nie je veľká. Ak si divák uvedomí, že známa modelka sa vydáva za športovca svetových kvalít, tak počet hostí bude považovať za nízky.

     Nasledujúci deň čaká Alan štyri hodiny pred Líviiným domom. Vie, že sa napokon dočká. Lívia uvidí jeho auto a prichádza k bráničke. Alan pozoruje jej pohyby, akoby sa podľa vlnenia bokov dalo zistiť, či sa ich vzťah svadbou končí, alebo nie. Vidí prst, ktorým si nenápadne klope na čelo.

     Za rohom Lívia rýchlo nastupuje do auta a prosí Alana, aby hneď odišiel. Alan ju zúrivo objíma. Ruka, ktorá vkĺzne pod sukňu, však narazí v nohavičkách na vatovú prekážku. Opýta sa, či to značí, že svadobná noc ešte nebola. Lívia povie, že jej panenstvo je nepoškvrnené, a nahlas sa zasmeje. Alan pozoruje dva rady jej krásnych zubov. Aj tentoraz ho napadne, že je neuveriteľné, aby čosi natoľko dokonalé vytvorila príroda. Dohodnú si stretnutie v ateliéri.

     Mladá žena prestala písať a hodnotila, v čom sa zmenil život týchto ľudí po svadbe. Nespomenula si na nič podstatné okrem toho, že Ivan vystúpil z anonymity. Prestal byť v tomto príbehu postavou, ktorá sa zjaví až v budúcom dejstve, a stal sa štvrtým uhlom trojuholníka.

     Žena píšuca scenár vedela, že kľúčovým momentom a vyvrcholením zápletky bola svadobná cesta. Necestujú na ňu hneď po svadbe, ale trvá takmer tri mesiace, kým sa v Ivanovom kalendári medzi pretekmi a sústredeniami podarí nájsť desať voľných dní.

     Lívia a Ivan cestujú k moru. Ich autobus práve predbieha červený ford. Ivan pociťuje Líviinu nervozitu. Na príčinu sa nepýta, ale chce ju zistiť. Lívia na jeho otázky odpovedá úsečne, je otočená k oknu. Ivan zachytí pohľadom vo vedľajšom pruhu červené auto, ktoré ich opäť predbieha. Zaradí sa a spomalí, takže autobus ho musí predísť.

     O chvíľu sa vedľa ich okna zasa objaví fordka. Ivanovi sa zdá, akoby na ich úrovni spomalila na rýchlosť autobusu. Zohne sa, aby videl vodiča. Tvár mu je povedomá. Lívia si hryzie pery. Ivan si je istý, že skôr či neskôr si spomenie, kto to bol.

     Autorka scenára niekoľko nasledujúcich scén len naznačila. Úmyselne ponechala na fantáziu režiséra a kameramana, aby ukázali, ako Ivan a Lívia trávia svoju svadobnú cestu. Zabávajú sa v nočných baroch, ochutnávajú miestne špeciality, motorovým člnom sa vozia na neďaleký ostrov, kde nahí plávajú v belasom mori (i napriek výstrahám o nebezpečenstve útoku žralokov).

     Alan sa v tom období akosi nevie rozhýbať, takže Henrieta musí hľadať styky s členmi komisie, ktorá rozhoduje, ktorý z mladých architektov pôjde do Ameriky.

     Žena pri počítači opäť sleduje svoje bordové nechty.

     Zdalo sa jej, akoby pohyb prstov po klávesnici bol samostatným príbehom, ktorý sa stratí, ak sa scenár premení na film.

     V ďalšej scéne vystupujú Henrieta a Ivan. Henrieta robí dokumentárny film o neočakávanom medailistovi z olympijských hier. Filmuje Ivana pri tréningu. Prvý bude obligátny spomalený záber skoku do vody a posledný zasa záber dohmatnutia v cieli. V programe bude rozhovor s Ivanom, s jeho rodičmi, trénerom, ale aj s mladými plavcami, ktorým je Ivan vzorom.

     Ivan a Henrieta sedia v kaviarni. Z terasy pozorujú podvečerné mesto. Skupina výrastkov vchádza do kina, akási žena zastavuje taxík, dvaja muži prelepujú staré veľkoplošné reklamy novými. Dvojicu milencov, ktorým nie je zima vďaka elektrickému ohrievaču, vystrieda obrázok ťavy, ktorá je rýchla, pretože namiesto vody pije benzín.

     V tejto situácii Henrieta nemôže nehovoriť o Lívii. Ospravedlňuje sa za svoju netaktnosť, ale prosí Ivana, aby jej povedal, čo sa stalo s Líviou. Ivan je prekvapený, že tieto dve ženy sa poznali. Henrieta vysvetľuje, že ona je autorkou reklamy na ohrievač.

     Ivan si nervózne zapaľuje cigaretu a pýta sa, či tamten (hlavou ukazuje smerom, kde medzitým beží ťava na benzín) je jej manžel. Henrieta prikyvuje.

     Ivan nechá ticho trvať tak dlho, až prestane byť trápnym. Potom opisuje svadobnú cestu. Veľa lásky, oddych, radosť. Hlas má vyrovnaný a Henrietu napadne, že Ivan opakuje tento monológ možno po stý raz.

     Na motorovom člne sa vozili na malý ostrov. Milovali sa tam na horúcich skalách. V ten deň Ivan zaspal. Keď sa zobudil, nemohol Líviu nájsť. Asi si odišla zaplávať. Možno zle odhadla vzdialenosť alebo dostala kŕč. Navyše tam boli žraloky. Telo sa nepodarilo nájsť.

     Henrieta sa ospravedlňuje za svoju zvedavosť a pokúša sa prejsť na inú tému. Ivan však chce ešte čosi povedať. Podľa neho bola Lívia ako malé dieťa. Niekedy akoby vôbec nerozmýšľala nad dôsledkami svojho konania. Napríklad hneď v prvý deň ich pobytu si požičali čln. Keď už boli na mori, Ivan skočil do vody, aby sa osviežil. Ona naštartovala a odišla preč. Isteže, on je plavec, ale čo by urobil človek, ktorý nevie dobre plávať? Ona sa nevedela vžiť do myslenia a citov iných ľudí. V Ivanových očiach sú slzy. Henrieta ho matersky hladí po ruke. Vraví mu, aby si nerobil výčitky, všetko bola iba Líviina vina.

     Chcela scenár ukončiť scénou na letisku. Henrieta víta manžela prichádzajúceho z Ameriky. Z ich slov a pohľadov nie je možné zistiť, čo cítia.

     Mladá žena dopísala a uložila text do pamäte počítača. Pošúchala si oči, vstala a prešla do kúpeľne. Skôr ako si umyla svoje snehobiele zuby, skontrolovala si v zrkadle postavu. S úľavou si pomyslela, že nemožno na nej vidieť žiadne zmeny.