Vyhľadávanie
PREMIETANIE NA VIEČKA
(výber)
Odmäk
Už nevie padať obyčajný sneh,
čo vŕzga pod nohami, práši sa a žiari?
Sneh – radosť. Pravda v snári.
Sny moje, básne z povaly,
dajte mi snehu do hlavy.
Bláznivý mlynček var
sa nevie zastaviť
a celý svet
je v kaši.
Tráva pre Pegasa
Keď spíš, si neón.
Mohol by som si písať
pri tvojom spánku,
ale sa bojím:
čo ak ťa zraním
hrotom pera?
Cítim sa ako okrídlený kôň,
ktorý až
na lúke tvojich rozpustených vlasov
pochopil,
že každý ďalší vzlet
by bol už vlastne pádom.
Krídla
Jeseň je taká ozdobená,
akoby mala výročie.
Končí sa jedna veľká cena.
Tmolím sa lesom celkom sám
a hoci rástol z mojich túžob,
plakať v ňom ma už nebaví.
Viem, chladnú vody v potokoch,
zvieratkám rastú obavy.
Vietor sa vzpína, neposlúcha.
Vzdialený hukot padajúcej vody
kolíše v sluchách modré lopty
– zachrániť som ich nemohol.
Už nenávratný pre detstvo
a veľmi ľudský pre bohov
nemyslím na to, čo raz príde.
V drevárni medzi netopiermi visí
pár mojich
prekrásnych krídel.
BLÚDIVÝ NERV
(úryvok)
4/
V takýto čas
čas úsečky
na nekonečnej dráhe
keď nutne hľadáš odpoveď
čo v žití je ti drahé
jednotu slov a konania
tajomstvo vzťahu ľudí
svet vonkajší a vnútorný
sa denne v tebe súdi
keď chceš byť vlastným autorom
najväčšej z kladných hodnôt
no zatiaľ
máš len neľahké
predznamenanie do nôt
keď každé ľudské snaženie
sa ukazuje márne
a dejiny sa nedajú
odovzdať do čistiarne
sme na lásku
a na dostrel
a človečina smrdí
jedinou
bernou mincou sú
tvorivé ľudské srdy
***
Koľko je schodov k tebe?
A koľko ich je do mňa?
Láske dnes píšem neúčasť
Je duchom neprítomná
Neozbrojené armády
nás
povojnových detí
sa dobýjajú do seba
a čas tak vážne letí...
KÚSOK SVETOVÉHO PRIESTORU
(výber)
Hĺbka ponoru
Vyberám
obsah svojich vreciek
zlomok gombíka
pár drobných mincí v cudzej mene
úlomky muších krídel
piesok
omrvinky
zhúžvaného srdcového kráľa
telefónne číslo
starú vstupenku do laterny magiky
predpis na okuliare
wolfrámové vlákno z rozbitej žiarovky
skrutku bez matice
rezervný nepokoj
zdrobneninu Eiffelovej veže
alias poézie
a tak ďalej
a tak bližšie
k tomu
čo nemám
a čo si neviem ani predstaviť
ako si neviem predstaviť teba
a vôbec už nie budúcnosť
ktorú by si mi mohla venovať
aby som v ruke nestískal
večne
iba tú svoju čiaru
života
Mesačná krajina
Na privrátenej strane Mesiaca
je
More Hada
More Kríz
More Hojnosti
More Chladu
More Vlahy
More Dažďov
More Nektáru
More Mrakov
More Jasu
Spenené More
More Pokoja
More Vĺn
More Pár
Oceán Búrok
Záliv Vlnobitia
Záliv Dúhy
Záliv Stredu
Záliv Rosy
Močiar Epidémii
Močiar Hniloby
Močiar Spánku
Jazero Smrti
Jazero Snov
Na odvrátenej strane Mesiaca
je
More Túžby
A predsa sme z tej poézie
ani len vtáčka-letáčka
ba ani kvapku vody
na tvári miesta
nenašli
Skalná ruža
Iba o vlastné
korene
možno sa oprieť
hovorí strom
A človek?
A skalná ruža?
Zrnko vesmírneho prachu
Listujúc v uliciach
a iných starých knihách
vtĺkam si do hlavy čo bolo
a iste bolo pravé
Ako to zrnko vesmírneho prachu
ktoré ti spadlo do vlasov
Bol som to ja
a svietil som ti v hlave
Prahory
Nemožno poprieť skutočnosť
zelených rokov
kdesi v prahorách
robustnú lásku
o ktorej svedčia
zmrznuté mamuty snov
ich mäso
dodnes jedlé...
Litera-túra
Nesmrteľná žena
stlačená
medzi Filozofickým slovníkom
a Rollandom
má bližšie k Madame Curie
ako k Martinovi Edenovi
Nad nimi
Barbari tiahnu Európou
A ľudské srdce
je rovnako zraniteľné
v Anatomickom atlase
profesora Sinelnikova
ako v štokholmskom prejave
Williama Faulknera
Bohatstvo ničoho
Za hranicou urgentného príjmu
človeka poteší
všetko
čo nemá
Na tomto mieste
menej
je viac
najmenej najviac
a nič
je zdravie...
Chvíľka s W. W.
Mať to šťastie a narodiť sa!
(...na storočnicu Stebiel tráv
kde KAŽDÝ ATÓM
KTORÝ PATRÍ MNE
PATRÍ AJ TEBE)
Poznámka: STEBLÁ TRÁV Walta Whitmana vyšli v roku 1855.
Báseň pre Šeherezádu
Už to viem
Stačí rozvinúť vlastnú mozgovú kôru
aby predstavovala koberec
1 meter dlhý
25 centimetrov široký
3 milimetre hrubý
Miliardy nervových buniek
sú k dispozícii
pre hru nespočetných kombinácii
Podnecujúce sú červené
tlmiace modré
Každé slovo
znak
zvuk
predstava
spomienka
predmet
nová situácia
predstavuje červenkastú kresbu
na modrom základe
tohto čarovného perzského koberca
Počúvam koncert pre Bangladéš
a predstavujem si
ako sa v rytme hudby
menia
vzory môjho malého zázraku
Ako sa asi zobrazuje to
čo chcem povedať?
Môže to byť celkom obyčajná
machuľografia
A možno stačí tvoja prítomnosť
a na koberci zbadám
svoju opravdivú tvár...
Koniec citátu
Pozoruhodnou stránkou biológie machorastov
je ich ekológia
to je život na určitom stanovišti
ktorý je pod vplyvom celého radu faktorov
vonkajšieho prostredia
Tieto faktory
sú niekedy príčinou
ich zvláštnych rastových foriem
Napríklad v súvislosti s vodou
hodno spomenúť
pozoruhodný úkaz
schopnosť machov
prežívať
aj veľmi dlhé obdobia
v stave zdanlivej smrti
vysušením
Po určitom znovuoživení vodou
pokračujú machy
v živote ďalej
Tak napríklad
mach Anoectangium compactum
po mnohých rokoch uskladnenia v herbároch
a pokropení vodou
bol schopný ďalšieho života
„Koniec citátu“ – dodala
a pozrela sa mi do očí:
„To je o tebe“
List
Na mrazený smotanový krém
SEVERKOVÝ SNEH
AROMATIZOVANÝ A PRIFARBENÝ
som dopísal tvoje meno
a bola si to ty
Na zápalkovú škatuľku
THE SCISSORS
SAFETY MATCH
som dopísal tvoje meno
a bola si to ty
Na injekčnú striekačku
značky RECORD
som dopísal tvoje meno
a bola si to ty
Dostaneš tento list
a to
aký je
som ja
Biorytmus
Už je to tu
V biorytme tvojho tela
sa objavila
nová nota
Si jedinečne iná
Haló haló srdiečko!
hovorí lekár
a počúva nám:
Dcéru?
Syna?
Semiotika
Hovorený jazyk
dopravné značky
chemická symbolika
matematické formuly
Morzeova abeceda
jazyk delfínov a hmyzu
umelé jazyky počítačov
a iné sústavy znakov
ma privádzajú na myšlienky
o mravcoch
ktoré sa rozprávajú
jazykom vôní
o včelách
ktoré podarené
ak si chcú niečo oznámiť
tancujú
a o sebe
ako sa neviem dohovoriť s tebou
v blázinci riadov plienok
mycích a pracích prostriedkov
tečúcej vody a nervov
hlavatou
rečou
svojej
poézie
Radvaň
Radvanská cesta za bieleho dňa
je demarkačná čiara
na ktorej vedú kruté boje
buldozéry a miestne zvony
Keď sa tam radím do kolóny
raňajších chodcov
viem že sa nedá zjednať prímerie
Radvaň je denne od skorého rána
sídlisko jedna otvorená rana
Až večer Radvaň zrastá
Večer je pekná chrasta
na rane Radvane
Pracovné čaty ustupujú
a buldozéry kapú na mieste
Chlad stúpajúci od Hrona
večerné zvony vlahý vzduch
kŕkanie žiab ich rozlúčkové ódy
zváračom v rukách kvitne zlatý dážď
a svetlonosov zobral ďas
a na tom kresle vedľa fary
sa Braxatorisovi marí
že nastal hviezdny čas...
My vieme svoje
Ale v túto chvíľu
sme stotožnení s ním
Noc
opatrne Veľký voz
vytiahla na Urpín
vravím ti:
„Plnú fúru hviezd“
„Mne stačí jedna“
odpovieš
„Až do huriavku rána“
