Som takmer preč

SOM TAKMER PREČ (úryvky)

V záhrade na pokraji raja

Na tejto lúke na kopci

vonia hriech:

cítime sa

šťastní.

Na očiach zlato,

hýrime v hmýrení.

Zostaňme,

kým trvám.

Kto vie?

Kto vie,

že som šla

popri rieke

a vietor mi strapatil

stránky tvojich listov.

Kto vie, že keď si nebol,

tak som ani netušila?

Objatie

Mrzí ma, keď prší

a keď sa vietor posmieva

Na rany byliny

a na tú jednu ešte neviem

čo by som...

Večerné dejiny

Tvár má tisíc storočí.

Kriesim ich

nočným pohľadom.

Slová už zaľahli,

ale hučí tu ticho.

Riasa v oku,

želajme si niečo.

Nech to nebolí.

Blázon

Učila som sa o Bláznovi,

o jeho žltom hábe

a pierku za klobúkom,

o bielom psovi

a odhodlaní urobiť krok vpred.

Jedno pierko nenahradí krídla –

ale napísať ním môže celý svet.

Vitráž

V očiach mám mozaiku

z farebného skla.

Slnku sa páči

meniť sa vo mne

na dúhu.

Znova

Odznova a zas

sa spúšťam

po klzkých brehoch

až ku korytu rieky

zvábená prúdom

vrhám sa do nej

snívam

a potom

ako bedár

schúlená

s hlavou na kolenách

plačem

že brehy sú strmé

a rieka divoká.

Som takmer preč

Opustená v rozprestretých vlasoch

zabudla som, kde patrím.

Dve hodiny po polnoci

môže byť toto iba ďalší

nepokojný sen.

Vraj aj neláska je iba

inou formou lásky.

Raz v tme povieš

moje meno.

Budem si to pamätať.