Ukážka z diela

Spev veľrýb

Cestou po Kláru dostala Filipa pokutu za prekročenú rýchlosť. Bola nahnevaná nielen na policajta, ale predovšetkým na seba, pretože nemala vo zvyku ísť rýchlejšie, ako bolo nutné, a na dôvažok sa dnes nikam neponáhľala, preto nepozornosť a ťažkú nohu na plyne vnímala ako zbytočný prehrešok. Vzala si v práci jednodňovú dovolenku, pretože včera nadobudla pocit, že šéfovi už-už prehryzie tepnu. Trhalo jej okom zakaždým, keď vstúpil do miestnosti. Možno za to ani nemohol, ale niekedy sú dni, keď nám prekáža aj vlastný tieň. Túžime byť neviditeľní a rozmaznávaní tichom a teplom, ktoré si pamätáme z pokojných nocí. Keď šéfovi oznamovala, že súrne potrebuje deň voľna, všimol si v jej pohľade skôr rozkaz ako prosbu, a preto súhlasil. Šomrajúc zatváral dvere na jej kancelárii, keď si všimol tri neprijaté hovory od manželky. Ihneď jej zavolal, ale nedvíhala. Opäť sa utvrdil v tom, že ženy sú občas nevyspytateľné, a vtedy je lepšie mať ich od seba čo najďalej. Mal doma manželku a dve dcéry, preto sa považoval za znalca ženskej duše. V práci mu Filipa veľa možností na štúdium duše nedávala a držala si od neho odstup. Profesionalitou a pedantnou prácou sa jej však vo firme nikto nevyrovnal, preto bol k nej zhovievavejší ako k ostatným podriadeným. O jej súkromí veľa nevedel, snáď iba to, že žije s nejakým chlapíkom, ktorý sa k nej očividne nehodí. Filipa mala zodpovednosť v povahe a húževnatosť si vedela prikázať. Sebadisciplína ju robila prísnejšou, ako bola v skutočnosti, ale v súkromí ju aj tak nikto z firmy nepoznal. Nedovolila to. Nikomu. Vlastne iba Kláre, s ktorou sa poznali od detstva. Filipa jej prenajala polovicu svojho bytu, keď sa Klára jedného dňa rozhodla presťahovať a pracovať v tom istom meste.
Klára dnes v nemocnici končila o ôsmej a napriek tomu, že bola po nočnej službe obvykle unavená, dohodli sa, že po ňu Filipa príde a urobia si malý výlet. Deň, keď majú obidve voľno, je vzácnosťou. Vypadnúť z mesta. Dýchať iný vzduch, vidieť iné tváre a najlepšie nevidieť žiadne. Nechať sa unášať cestou a neplánovane sa rozhodnúť, kde bude cieľ. Auto zastalo pred nemocnicou na mieste, kde bol zákaz parkovania, ale Filipa to dnes ignorovala. Akoby v nej pokuta, ktorú ráno dostala, vyvolala vzdor proti príkazom a pravidlám. Dnes chcela byť slobodná v tom najčistejšom zmysle poznania a vlastného presvedčenia. Dívať sa na svet s úžasom a so schopnosťou čudovať sa, byť s Klárou, ktorá jej rozumela a pri ktorej dokázala byť sama sebou. Byť obyčajnou Filipou, ktorá mala za sebou náročný týždeň a pred sebou tmu. Tak totiž pred niekoľkými dňami opísala Kláre svoj momentálny duševný stav.