Ukážka z diela

Striptíz

(autorský výber)

Alexandra

de Paris

 

Nenávidím Paríž

to hnusné mesto plné splínu

kde prispaté holuby obsierajú kaviarenské stolíky

a leniví maliari mrhajú talentom na portréty tučných detí

za desať eur

kde ulice už dávno nespievajú harmonikou

Nenávidím Paríž

všetky tie šansóny a kabarety, Červený mlyn aj ťahavé tóny

nudných speváčok

tú kopu šrotu zvanú eiffelovka aj špinavú Seinu

plnú mŕtvych rýb

to biedne mesto, kde od chudoby skapali moji

obľúbení autori

zatiaľ čo snobi vyžierali foie gras v lesklých baroch

Nenávidím Paríž

tú fabriku na neveru, zhýralcov a lacné štetky

kde sa v baroch tancuje náruživo telo na telo

kde motely a hotely a byty pamätajú otrasy

zemegule

kde si po šukačke musia zapáliť aj susedia

 

Nenávidím Paríž

tie jeho domy, strechy, ulice a parky

tie jeho múzeá, novinové stánky aj zastávky metra

tú hlúpu parížštinu: Ca va? Oh-la-laaaa!, Mon amour!,

Je t’aime!

to, že sa všetci tvária chic a osudovo

Nenávidím Paríž

odkedy si vtrhla sem

a parížskosťou opantala jeho zmysly

odkedy si zvlnila krajinu pochybnosťami

a skoro zbúrala moje Tuilerijské záhrady

Nenávidím Paríž

lebo si mu počmárala srdce

po parížsky

 

 

365 dní

 

Odlietaš do krajiny

kde na oblohe pohonič zapriahol okrídlené kone

do Veľkého voza

a plieskajúc bičom uvoľnil miesto Južnému krížu

A hovoríš mi

vraj dvanásť mesiacov nie je dlhý čas

Do krajiny

kde sa opera, Uluru, surferi, pralesy, púšte

zmestia spolu s mláďatkami

do klokanieho vaku

A hovoríš mi

vraj mi ani nestihnú poriadne podrásť vlasy

Bejby

za jeden rok

sa naučím po taliansky

prejdem okolo sveta

vydám zbierku básní

a moja politická strana vyhrá voľby

za jeden rok

stihnem miliónkrát zmeniť názor na svet

znenávidieť obľúbené filmy

a obľúbiť si nenávisť

 

za jeden rok

sa presýtim žúrov

polepším sa pre teba

stihnem sa zblázniť

prekonám túžbu po smrti

a nakoniec ma položí zápal pľúc

Bejby

za jeden rok

sa dáš šesťkrát ostrihať

prežiješ nirvánu

začneš myslieť ako oni

postavíš dom na pláži

a naučíš rozprávať papagája

za jeden rok

stihneš miliónkrát zmeniť názor na svet

znenávidieť obľúbené filmy

a obľúbiť si nenávisť

za jeden rok

pošleš smútok stokrát dočerta

podľahneš spomienkam

prekonáš túžbu objať ma

a nakoniec sa zabudneš vrátiť

 

Dadaistická

 

Keď vidím zblízka tvoje oko

cítim sa hladká ako ryba

som slobodná mačka

skrotený pes

Môj mozog sa myká

a skáče z hlavy dnu

Keď mi ucho zohrievaš telefónom

cítim, že som

 

 

O mužoch

a bežiacich pásoch

 

Nie, nebaví ma už diskutovať o intelektuálnych sračkách

Chcem sa baviť o mužoch

či stojí za to milovať ich a nechávať sa zabiť

ich prítomnosťou

Prichádzajú a odchádzajú

ako na bežiacom páse

Všetci rovnakí, úplne mechanickí

Chcú, nech zastavím pás a nepošlem ich ďalej

a ja ich posielam pravidelne dočerta

Až kým si neprišiel ty

a nespôsobil zmätok

Bojím sa, že raz necháš po sebe

prázdne fľaše od vína

prepotené periny

prezervatívy plné géniov

ozvenu hry na piano

zubnú kefku v pohári

spomienky na šialenstvo v byte plnom džezu

a mňa opustenú

o desať kilogramov ťažšiu

a pošleš sa ďalej

 

 

Začnem nenávidieť bežiace pásy

Bežiace pásy

na letiskách

pri pokladniciach supermarketov

vo fabrikách

vo fitnescentrách

Začnem nenávidieť pásovú výrobu a eskalátory

lebo sa podobajú bežiacim pásom

Vrátim sa k debatám o potratoch

korupcii

masturbácii

filmoch

umení

politike

a o podobných intelektuálnych sračkách

Mužov z bežiacich pásov budem pravidelne posielať ďalej

A jedného dňa

stretnem vynálezcu bežiaceho pásu

a zablahoželám mu k tomu, ako s nami všetkými dokonale

vyjebal

 

4:38 Nespavosť

 

SedÍm v kuchyni za stolom pre štyroch

a zvyšnÍ traja hostia dnes nie sÚ pozvanÍ

ZapÍjam jablko jablkovým džÚsom

Zebry na stenách čierno-bielo blikajú a krvilačné motýle

im obhrýzajú uši

A vravím si, že by ma z toho svinstva nemuselo prehnať

že by bolo fajn, keby mi to jablko

ráno presne o 4:38 zapchalo hrtan

Dám šach mat bezsennej noci

a ráno aj tebe

ty parchant

 

H2SO4

 

Vtieravé spomienky na teba pravidelne zabíjam chemickými

pokusmi

Potvory

chceli by vliezť do mozgu a rozleptať ho

ako kyselina, ktorú si mi vylial na srdce

Bola sírová, a tak mi v hrudi bije ementál

 

Veľké upratovanie

 

Blížila sa jar

Čas na veľké upratovanie

Neporiadok medzi nami sa viac nedal tolerovať

Tak som ťa poliala savom a vybielila som tvoj tieň

Tak som ťa vymazala spolu s poslednou esemeskou

Tak som ťa roztrhala spolu s posledným listom

Tak som ťa spálila spolu s poslednou fotografiou

Tak som ťa odhodila do koša spolu s plyšovým mackom

Timothym

Tak som povysávala všetky tvoje vône a pozametala

omrvinky prekliateho vzťahu

Tak som ťa spláchla do záchodu spolu s poslednou

túžbou rozhádzať všetko do pôvodného stavu

Konečne bol všade poriadok

Z tej čistoty

mi zrazu

prišlo smutno

 

Matematika

 

Tri pivá nalačno

a pätnásť cigariet

potrebujem na to

aby mi začalo byť jedno

čo sa s nami deje

Osemnásť hodín samoty

a dva kilometre behu

potrebujem na to

aby som pochopila

že niektoré vzťahy sa aj končia

Dvadsať sklamaní

a jeden a pol roka natvrdo

potrebujem na to

aby som si zrátala

že je to veľa preplakaných nocí

Vždy som mala štvorky z matiky

no nemusím byť Einstein

aby som pochopila

že ja plus ty sa rovná nule

 

Pre najdôležitejšieho muža

v mojom živote

 

Pozorovala som ťa spoza slivkového konára

ako keď som bola malé dievčatko

Tvoje veľké dlane, ktoré bili aj hladkali

zbierali šťavnaté plody a smial si sa

a rozprával veselé nezmysly

Dnes medzi nás vkĺzlo ticho

V očiach ti spal smútok a strach

z toho, aká som a kam kráčam

Chcela som vrátiť čas

a pohladkať vrásky, ktoré som ti

nakreslila na čelo

Povedať, že si môj hrdina

No niečo sa vo mne zlomilo

A tak som nemo držala nádobu

počúvajúc padajúce slivky

Prepáč, že nie som ako ty

Si môj strom, otec

 

 

Dobré ráno, Bratislava!

Na balkóne s prvou rannou

a poslednou nočnou cigaretou

usmievam sa do utorňajších zvukov veľkomesta

Slnko zafarbilo ružovou kvapkou oblohu

dávajúc nádej žiarivého dňa

Opití študenti v delíriu

konkurujú spevom vrabcom

a iným vtákom

Vykrikujú

revolučné heslá

a vracajú sa domov z ťažkého žúru

Šedí cínoví vojačikovia ospalo postávajú na zastávke MHD

rozhodnutí bojovať o prežitie v nekonečných šichtách

Kamzík nemo pozoruje ožívajúce mesto

Bratislava mu leží pri nohách

Majestátna lady STV zapaľuje svoje okná

A čoskoro odvysiela

prvú

rannú

šou

Niekde v diaľke na Korze sa prebúdzajú bezdomovci

a zhadzujú novinové prikrývky

Vo výkladoch zatiaľ

Hugo Boss, LaCoste, Trussardi

oblečú figurínam najnovšie snobské handry

Čas ešte chvíľu dovolí Bratislave

 

hrať úlohu nevinnej spiacej krásavice

Kým ju na pokyn režiséra nezastaví klapka

Zmena v scenári

Zrazu je z nej špinavá štetka

Zdrhá pred pasákom

čoskoro zamorí ulice divým tempom ďalšieho dňa

a žraloci v naleštených BMW zaútočia na bezbranné rybky

Ticho pozorujem holuby, autá, budovy

Tak toto je domov

šibenica

každodenný súboj

pekelný raj

a aj tie ruky, na ktorých vraj smiem plakať

Tak občas plačem

Pažravý vír ma dnes znovu stiahol do šialenej noci

a roztočil ruletu

Vietor mi šteklí strapaté myšlienky a otupené vlasy

Zívam spolu s mojím mestom

Chystám sa do postele

Noc sa skončila

Treba ísť spať, veď je deň

Dobré ráno, Bratislava!

 

Prvé milovanie

Nie je nič lepšie

ako sa prvý raz vyspať

s vlastnou knižkou

Ľahla si ku mne na vankúš

Chvíľu sme sa ticho obzerali

so strachom nepokaziť ten magický moment

Potom som ju stisla ako zatúlané mača

a privoňala si k jej vlasom

Ešte voňali tlačiarňou

Potom som jej prechádzala rukou po koži

ako to robievam tebe

pripomínala letné ráno na terase prímorského hotela

Potom sme sa objali

a perami som hladkala jej písmená

čítajúc si dookola vlastné meno na jej tvári

Upadli sme do bezvedomia

Bola to sladká noc

Konečne som aspoň raz nemala nočné mory