Vyhľadávanie
PRELÚDIUM
Keď vstupuješ do tejto hory,
akoby si vchádzal do chrámu.
Spontánne hľadáš sväteničku
a sa prežehnávaš.
Všetko nechávaš vonku.
Vstupuješ do zelenej svätyne
sám so svojím smädným vnútrom.
Čuješ, ako stromy rastú do výšky.
To je ich gravitácia.
Čo ich to dvíha?
Vyhmatávaš ich pulz a cítiš,
že aj v tebe čosi rezonuje po výške.
Dávaš sa strhnúť. Rastieš s nimi.
Aj to je gravitácia.
Poddávaš sa.
V tomto dialógu
tlieskaš s nimi rukami,
lebo aj stromy majú ruky
a v ich objatí sa cítiš ako v extáze.
Vyzdvihnutý z lomozu mlčíš.
A toto ticho v tebe spieva.
Laudes creaturarum. Všetko velebí Pána.
Akési prepodstatnenie.
Všetko mlčí a v tomto chválospeve
zmĺka aj Caticum fratris solis
a pripája sa k tejto symfónii.
Stromy ako organové píšťaly
stoja v tomto veľkom orchestri
vo velebnom pozore ako na kolenách.
Za organom sedí sám Sebastian Bach
a čaká, keď veľký Dirigent dvihne taktovku.
Stromy, bratia-stromy sestry,
koncert sa začína...
STROM
Korene, kmeň a koruna,
konár, list, kvet, plod, semená...
Prečo sa človek okúňa,
keď naňho čaká premena.
Korene z hĺbok žijú z pôd,
z hlbín sa žije do výšok
k prameňom spásonosných vôd,
skadiaľ je k slnku iba skok.
Čo by bol strom, čo bez kmeňa
(kosodrevina, azda krík),
čo nesie ťarchu bremena,
zelenú klenbu. Výkričník.
Koruna vzdušná kolíska,
v nej plno spievajúcich hniezd,
búrlivých vetrov bojiská,
hromozvod rozjasaných hviezd.
Konáre – kostra koruny –
a vetvy, krehké halúzky,
keď sa to všetko rozzuní,
celý svet je až priúzky.
A tisíc listov zelených
a na nich tisíc posolstiev
roznáša vietor v jeseni
farebných dažďov tichý spev.
Strom – zakvitnutá mladucha,
tajomstvo, nedotknutý kvet,
čo v túžbach čaká na Ducha,
pripravené s ním spoluznieť.
Zarodiť chutné ovocie.
Ja som kmeň, vy ste ratolesť,
na ktorej strapec klokoce,
tak ako káže blahozvesť.
Tak je tu strom a na ňom plod
a v ňom, v ňom živé semená,
žijúce iba pre život,
záruka nášho vzkriesenia.
DO NEBA STROMY NERASTÚ
Do neba stromy nerastú,
my sme len taká kosodrevina,
ktorá sa k svojmu nešťastiu
po zemi plazí, dcéra Evina,
no hľadá si prsť černastú
a v nej sa ako dieťa prevíňa
a preráža hmlu šerastú
jak do vĺn zahryznutá pevnina.
A žije tvrdo z nerastu.
A predsa jedna, jedna jediná
vyrástla z nás a pre nás tu
jak céder k výškam plodno nevinná.
Odvtedy stromy rastú do neba,
opreté ako brečtan o Teba.
VŠETKY POĽNÉ STROMY
(Iz 55, 12)
Všetky poľné stromy
budú tlieskať rukami,
vyklepávať rytmus času
symfónii plnej jasu
s názvom Nedokončená
s prvým taktom „Otče náš...“
VIDÍM ĽUDÍ AKO STROMY CHODIŤ
(Mk 8, 24)
Keď sa raz stromy dajú na pochod
a človek s nimi v nemom úžase,
slnko im od západu na východ
na cestu svieti v noci ku kráse.
Všetko sa to zdá ako naruby,
aj človek sám, že vnára korene
do slepých hĺbok slepej záhuby,
keď nad ním prebleskuje zorenie.
Už vidím stromy ako ľudí chodiť.
Človeče, čas je. Za stromami odíď.
BOŽIE ZÁVETY
(Mt 11, 25)
Každý strom tisíc listov má,
každý list božie veľdielo,
v každom je plno tajomstiev,
keby ich srdce vedelo...
Keby ich čítať vedelo,
takí sme analfabeti,
tajomstvá skryté premúdrym
a dieťa ich vie spamäti.
Veď sú to božie závety.
STROMY BEZ OVOCIA
(Júd 12)
Na jeseň stromy bez ovocia
a dvakrát mŕtve, vykorenené,
bez vody mračná, čo sa točia
v prázdnote víru k prázdnej premene.
Planý strom pôdu vyčerpáva
a vzácnu vodu z pôdy vypíja,
plodí len reči prázdna hlava,
môj obraz, poznáš sa v ňom ty i ja.
NOVÝ STROM
Sto rokov som tu rástol ako z vody
na božiu slávu ľuďom na radosť,
láskaný slnkom žil a pil som z pôdy,
bol som tu doma, teraz mŕtvy hosť.
Kedysi strom, dnes už len jeho zvyšky,
najstarší letokruh môj pôdorys,
práchnivý veniec, ktorý padol z výšky,
šťastie, že nad ním stojí ešte kríž.
Môj pustý hrob sa zmenil na kolísku,
brat vietor doňho zavial novú jar,
semienko-nádej slnku na dych blízku,
čo vyčarí z nej svieži novotvar.
Zo smrti život v strede letokruhu,
nový strom verný svojim koreňom,
čo prepásal si nádej ako dúhu
a žije v tomto raji stratenom.
Nový strom ako veľkonočné ráno,
čo zrodilo sa k svojmu vzkrieseniu
a vyrieklo mu veľkodušné áno
a uznalo si veľkosť vznešenú.
Mors et vita duello
conflixere mirando,
dux vitae mortuus
regnat vivus.
Smrť a život v dueli
zrazili sa v tuneli.
Mŕtvy Kráľ z mŕtvych vstal.
Kráľovstvo života.
VAE SOLI
Stromy si žijú v spoločenstve
zladené božským orchestrom,
tak ako ľudia v človečenstve
do výšky rastú za svetlom.
No sú aj stromy samotári,
zmietané často víchrami,
tak ako obeť na oltári
v obeti život vyhrá mi.
Ach, stromy, stromy solitéry,
dakedy je to výhoda,
žiješ si sám a žiješ v mieri.
Čo keď ťa z neho vyhodia?
Dvaja sú na tom lepšie ako človek sám,
... keď padnú, jeden zdvihne druhého.
Vae soli! Beda však samému, keď padne!
Nemá nikoho, kto by ho zdvihol.
(Kaz 4, 9.10)
AKO V ROZPRÁVKE
Stromy v hore rozprávajú,
že tak blízko majú k raju,
veď tam majú korene.
Strom má korene aj vzdušné,
vetvy, svoje krídla rušné
do výšok vždy vnorené.
Listy píšu milé listy
výškam, diaľkam na lúč čistý
teplý pozdrav s pozvánkou.
Sú to slová vyberané,
zvučné ako zore ranné
na pesničky škovránkov.
Šuška tíško šuške šušká:
vieš, že svätojánska muška
je tiež božie stvorenie?
Svieti si a k tuji z tuje
veselo si poletuje,
človek nad tým onemie.
Ihlice si vyšívajú
svoje mená plné taju
do rozprávok zelených.
Šuška v rozprávke je zvonec,
každá báseň má svoj koniec.
Je v nej všeliek zeleň tích.
STROM RASTIE DO HĹBKY
Strom rastie do hĺbky,
v hĺbke sa zahniezdi
a potom začína
pozerať na hviezdy.
Každý je hlboko
evanjeliový,
má svoje korene
a z nich sa vysloví
do vzdušnej koruny,
do výšky z pokory,
do slávy jagavej
– ako Pán hovorí:
Kto sa ponižuje,
bude povýšený.
Z LITÁNIÍ O STROMOCH
Všetky stromy v stromoradí
v symfónii života,
žiť a rásť a mať sa rady
na oslavu Života.
Zajasajú všetky stromy lesa
pred tvárou Pána, že prichádza,
ladia si struny, každý plesá
na slávu slávneho víťaza.
Pekne podľa abecedy:
brest, buk, cer, dub, hloh,
ako deti jednej triedy
vysadil vás Boh,
hrab, klen, smrek i tis.
Z čoho je tvoj kríž?
Stromy, moji bratia, sestry,
božej lásky výtvor pestrý,
tak sa mi tu pekne prestri.
(...)
Chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
ovocné stromy a všetky cédre...
(Ž 148, 7.9)
Všetky stromy, chváľte Pána
vo dne, v noci, večer, zrána.
Amen.
