Ukážka z diela

Tie šaštínske zvony

STABAT MATER 

(Z latinského originálu preložil Štefan Sandtner. Uverejnené v zbierke Tie Šaštínske zvony)

Pod krížom keď matka stála,

v slzách pevná ako skala,

na kríži jej visel syn.

 

A jej dušu smútku plnú

zalial žiaľ jak vlna vlnu,

zranil ju meč našich vín.

 

Koľko sĺz a koľko smútku

prelialo sa do zármutku

matke Syna Božieho!

 

Koľko bôľu, koľko trýzne

do srdca sa matke vhryzne

z muky Syna slávneho.

 

Komu oko nezvlhlo by,

keď sa vrhlo toľko zloby

na matku i na Syna?

 

Koho by to nedojalo,

na matku keď doliehalo,

ako jej Syn zhasína.

 

Vidí, ako naše hriechy

Ježiš znáša bez útechy,

ako zbičovaný bol.

 

Vidí, ako jej syn zmiera,

keď ho opustenosť zviera,

ako dušu vydýchol.

 

Dobrá matka, prameň lásky,

daj mi s tebou bez otázky

trpieť ticho, zaplakať.

 

V mojom srdci lásku roznieť,

nedaj jej už nikdy doznieť,

chcem len Krista milovať.

 

Kiež mi rany, matka svätá,

Ukrižovaného svietia

z mojej mysle, srdca, rúk.

 

Ja som vina, že ti Syna

zráňa slina i smrť siná.

Daj mi z jeho strašných múk.

 

Plakať s tebou sa chcem učiť,

s Ukrižovaným mať súcit,

dokiaľ budem len tu žiť.

 

Kiež sa naše duše zblížia,

s tebou chcem stáť: vedľa kríža,

po inom už netúžiť.

 

Nebuď mi už nikdy trpkou,

prosím v slzách s celou hĺbkou,

svojím jasom presvieť ich.

 

Panna čistá, pre smrť Krista

v utrpení daj mi pristáť

v jeho ranách presvätých.

 

Svätým krížom opoj si ma,

opájaj ma krvou Syna,

jeho ranami ma zraň.

 

Mocná Panna, na deň súdny

zastať sa ma nezabudni,

pred ohňom ma večným chráň.

 

Kriste, z posledného boja

nech ma vedie matka tvoja

do radosti víťaznej.

 

A keď skoná moje telo,

ktoré s dušou k sláve zrelo,

odmenou buď vždy nám v nej. Amen.