Vyhľadávanie
Zahrajte mi hrozne smutne halgató...
Dlhé a smutné, iba s huslama. Betin syn Jaro sa oženil do Ameriky. Kúpil si tam dom so záhradou, a zatiaľ čo všetci kupovali semienka od Juhoameričanov, on nakúpil na Slovensku a posadil. Malo obrovské kapusty a melóny a cibuliská a vyžraté húsenice a chrobáky, ktoré už do tej jeho záhrady ani nechodili žrať, ale chodili sa s vypleštenými očami kukať, čo to ten Jaro stvára. Zavolal aj strýca Šaňa, lebo on vydržiaval na krídlovke tóny a mal najväčšiu výdrž z bratov. Kopal a každá hriadka bola iná tónina. Kopal a v duchu si prehrával skladby, čo komponoval, naštudoval si ich, ale aj skladby iných autorov, hral a cvičil, myslel si, že hrá ako malý Boh, ale potom ho vzali na koncert a on v tej Amerike, on tam videl naozajstných muzikantov, a vravel si, toto treba doviezť na Dubovú. Keď v tej Amerike cestovali malým súkromným farebným autobusom, vyhrávali, jeden z nich, taký so žltými zubami a úplne priesvitnými ušami, šťal za jazdy z otvorených dverí a autobus sa potom pokazil. Naliali do chladiča víno a dorazili na Dubovú. Bol Silvester. Jaro mal predtým na Slovensku galériu a reštauráciu, a tam robil také akcie, že aj ježe a hady, čo spali v záhrade, sa chodili kukať a žaby vyskakovali z rybníkov a bačorín ako pandrláci.
