Ukážka z diela

Tupilak

Na ostrove plnom kontrastov slabo mrholilo. Podchvíľou sa po oblohe prehnalo zopár snehových vločiek a do toho sa v plnej kráse nakrátko ukázalo kostrbaté slnko. Tri špicaté čadičové formácie Reynisdrangar pri dedinke Vík neohrozene vytŕčali z mora a výstražne upozorňovali na svoju divokosť. Už z diaľky sa každému návštevníkovi príznačne prihovárali. Podobne ako zeleným machom po-rastené susedné vrchy. Noční trollovia Skessudrangur, Laddrangur a Langha-mar tlačili podľa legendy pred sebou tri mohutné lode. Divoký život po súmraku ich unavil tak, že pozabudli na blížiaci sa deň. Pri prvých slnečných lúčoch sa premenili na ostré skaly.Aj tento deň, ako všetky ostatné, plynul vo Víku rýchlosťou vody padajúcej z neďalekého vodopádu Skógafoss. Teplý Golfský prúd sa prebíjal Atlantikom pomedzi chladné odkazy Severného ľadového oceánu. Ohrieval studené skaly pobrežných útesov a dodával tak potrebnú energiu všetkému živému i neživému navôkol. Vytváral ideálnu scenériu pre morské hry islandských tuleňov a veľrýb. Kostolná veža vypínajúca sa na malom kopci dekorovala toto úchvatné prírodné divadlo najteplejšieho miesta na Islande. Aj keď sa aprílové slnko opäť skrylo za mraky, svetla bolo v porovnaní so zimnými mesiacmi čoraz viac. Pomaly sa všetci tešili na júnové biele noci. Ojedinelé pozostatky snehu sa postupne vytrácali. Domáci si aj dnes poctivo plnili svoje povinnosti. Starali sa o ovce a pripravovali ich na niekoľkomesačný pobyt na pasienkoch. Spracovávali vlnu v miestnej fabrike.