Ukážka z diela

Unesená

(autorský výber)

Lessley si zložila z kolien notebook a natiahla sa na gauč. Pomaly popíjala čaj a rozmýšľala o všetkom, čo jej Mike práve povedal. Áno, milión dolárov za princeznú bolo podozrivo málo a Lessley si bola istá, že sa nemýlila, že celý únos bol len zásterkou toho, aby princeznú niečím nainfikovali a ona to potom mohla rozniesť. A pravdepodobne nie v Kuvajte, ale práve v saudskej kráľovskej rodine - preto ten sen s kráľom...

Pozrela opäť na hodinky. Na Slovensku boli štyri hodiny ráno, v Kuvajte a v Saudi už sedem...neváhala a napísala Turkimu : „Prosím, zavolajte mi ihneď, ako budete môcť, je to vážne...“

Odpoveď prišla okamžite: „O pol hodinu...“

A skutočne, skoro presne o pol hodinu Lessleyin mobil zazvonil.

„Zdravím, čo sa deje?“ spýtal sa kráľ trochu nervózne.

„Dobré ráno, Výsosť,“ odpovedala Lessley, „hneď vám to vysvetlím, len mi, prosím, najprv odpovedzte na otázku, či ste súhlasili so skorším termínom svadby princa Mahmúda a princeznej Leyly...“

„Nuž, áno, súhlasil som, čo som mala robiť,“ priznal trochu neochotne kráľ, „potrebujem mať princa tu a nie v Kuvajte, kde je prakticky  furt jednou nohou... Prečo sa pýtate?“

Lessley v skratke vysvetlila Turkimu svoje podozrenie, potvrdené informáciami od bývalého kolegu zo CIA. Kráľ mlčky počúval, evidentne zaskočený.

„Neviem, čo mám povedať,“ začal, keď Lessley skončila, „ vyzerá to, že máte pravdu, že princeznú chcú použiť ako nástroj na zničenie Mahmúda...“

„Ach, ja si nemyslím, že ide iba o Mahmúda, som presvedčená, že celý ten komplot je namierený aj proti vám a že Mahmúd  bude podobne ako princezná, len nástrojom. Či už to bude nákazlivá choroba, ktorej sa nevyhnete, keďže ste s ním prakticky v dennodennom styku alebo nejaký ten druh vnútornej manipulácie alebo podobne, hocičo sa môže transferovať z princeznej na princa... Kedy má byť presne tá svadba?“

„O týždeň...“ odpovedal trochu trasľavým hlasom kráľ, ktorému došlo, že situácia môže byť naozaj vážna.

„Dobre, takže trochu času ešte predsa len máme. Za prvé, musíte využiť všetky svoje kontakty a peniaze a zariadiť pre princeznú špeciálne testovanie v Londýne, v laboratóriách MI5, presný názov testu vám pošlem smskou, keď skončíme...“ začala Lessley s inštrukciami.

„Za druhé, musíte presvedčiť Emira, aby princeznú poslal okamžite do Londýna. Ak sa o ňu bojí, nech ju pošle súkromným JETom, ale čo najskôr. Ja sadnem na prvé lietadlo, ktoré nájdem a poletím do Londýna tiež a stretnem sa  s princeznou u nej v byte, adresu mám, nech Emir informuje maid...“ Lessleyin mozog pracoval na plné obrátky...

„Za tretie, nedovoľte Mahmúdovi, aby šiel s ňou, ale zato sa ho – ako chlap chlapa – na rovinu opýtajte, či sa s princeznou po jej návrate objímal alebo bozkával... nemyslím priateľsky, ale tak...ozajstne...“ skončila Lessley a zhlboka si vydýchla. Mala už v hlave jasný plán, čo bolo treba robiť a to ju naplnilo uspokojením, bola to práve neistota a nečinnosť, čo jej vadili. A v neistote bola, odkedy bola princezná naspäť...a teraz už vedela, aj prečo...

„Dobre,“ odpovedal Turki, „ urobím všetko, čo je v mojich silách. Ešte niečo?“

„Áno, odkážte Abdulrahmanovi, že je na dobrej stope a nech pokračuje, on už bude vedieť...“ odpovedala Lessley a skončila hovor. Vzápätí naťukala číslo testu, ktoré jej poslal Mike a odoslala kráľovi  a hneď na to otvorila laptop a hľadala letenku do Londýna.

„Hm, vyzerá to, že to naozaj stihnem na poslednú chvíľu,“ hundrala si pre seba, vidiac zrušené lety Ryinair a WIzzair. Nakoniec jej nič iné neostávalo ako kúpiť letenku British Airways z Viedne, ktorá bola síce nepomerne drahšia, ale v danom momente jediná. Vedela, že je možné, že kvôli rozširujúcej sa epidémii koronavírusu sa už nebude môcť vrátiť. Mala však pocit, že to musí urobiť, že v tomto prípade je  Kuvajt a Saudská Arábia v  možno ešte väčšom nebezpečenstve a že celú situáciu ešte stále  môže zvrátiť...

„Miláčik, vstávaj,“ pobozkala nežne Martina, „ musíš ma zaviezť do Viedne na letisko...“

Martin sa posadil s vytreštenými očami.

„Si sa zbláznila? Teraz? Keď tu zúri epidémia?“ vyhŕkol spontánne.

„Nezbláznila,“ pokrútila Lessley hlavou, „ vyzerá to, že to princeznino nevinné pichnutie injekciou  môže byť oveľa vážnejšie, ako sme si mysleli a pokiaľ nezistíme, čo jej vlastne pichli, sú v nebezpečí všetci, ktorí boli v jej blízkosti, mňa nevynímajúc. A  tým pádom si ohrozený aj ty aj malá. Nie je iná možnosť, len zistiť, o čo ide, inak sa nedá predtým ochrániť, rozumieš?“ pozrela mu Lessley pevne do očí.

Martin pomaly prikývol. Áno, už rozumel, vedel zo správ, ako rýchlo sa koronavírus šíri a bol si istý, že ak  bola princezná nainfikovaná niečím, čo i len trochu podobným, že to môže mať fatálne následky nielen pre krajiny Blízkeho Východu, ale v tomto okamihu aj pre celú jeho rodinu. Premkol ho strach...strach, ktorý si doteraz pri počúvaní správ vôbec nepripúšťal...strach o svoj život a o životy svojich blízkych...

„Idem sa obliecť,“ povedal a pomaly vstal s pocitom, že sa mu práve zrútil svet...